Súmrak Morgothov

Kniha I. 1. Kapitola: Jane

O desať rokov neskôr.

Kniha I.

1. Kapitola: Jane

„Máme jedno šťastie, že Morgothi nám už desať rokov neublížili!" povedala Brynna, matka Jane, Erika a Emy.

Bolo nedeľňajšie popoludnie a celá dedina sa zišla na snem do veľkej haly na kopci, ktorú kedysi vydávali za kostol.

„Áno, ale zamysli sa. Prečo?" Povedal starosta Boron, jej manžel a otec troch detí.

„Nepripadá vám zvláštne, že už desať rokov sa tu dejú náhody a nešťastia, ktoré vždy privedú Morgothskú hliadku na smrť? Pred dvoma rokmi narazili s lietadlom do stromu. Pred štyrmi rokmi prišli skántriť celú dedinu a keď zapálili jeden prázdny dom, vznietil sa tak, že v ňom sami našli smrť. Pred ôsmimi rokmi dvom Morgothom prestali fungovať obleky a zrútili sa rovno do rokle. Nepripadá Vám to zvláštne? Takýchto príhod už máme tucet a kedy si Morgothi všimnú, že tu niečo nie je v poriadku? Všetko to boli nehody. Alebo snáď nie?! Povie mi niekto z prítomných, čo sa tu doparoma deje?"

Boron hodil otázku do mlčiaceho sálu a zúrivým pohľadom si premeriaval tiché a vystrašené tváre svojich spoluobčanov. Vzadu v poslednej lavici sedela mlčky jeho dcéra Jane, zo zvyku preplietala medzi prstami vreckový nožík a s hlbokým pohľadom upreným na otca sa smutne usmievala.

***

Jane vyšla z bývalého kostola a zamyslene sa pobrala domov. Bol krásny, žltý deň a ona prechádzala po suchých poliach sama. Keby tak otec vedel, čo posledných desať rokov robila. Znovu sa trpko pousmiala. Po príchode domov uvarila rodičom obed, pozametala dom a nakŕmila svoje zvieratá. Ako tak hladila svojho kamaráta, starého hnedáka, skontrolovala, či sa nikto nedíva a nenápadne odsunula seno z padacích dverí. Prezliekla sa do žlto-hnedých nohavíc a trička, vzala si pieskový batoh a košík, rozlúčila sa so zvieratami a vybrala sa do Desivého lesa.

Priezvisko „desivý" dostal tento les pred desiatimi rokmi, keď sa ľudia začali sťažovať, že v ňom prebýva zlo. Od vtedy vznikli rôzne legendy a mýty, ktoré vykladali, že v lese straší všetko možné- duchovia Morgothov, opustené výskumné laboratória Morgothov, alebo Morgothské mučiarne. Jane sa však lesa nebála. Dokonca podporovala legendy dedinčanov, pretože jej dávali súkromie, ktoré potrebovala. Pravdou bolo, že v Desivom lese strašila ona.

V lese boli staré štôlne na ťažbu minerálov a zlata, stáročia opustené. Jane ich objavila spolu so susedovými deťmi a svojimi dvoma súrodencami už dávno- chodili sa tam spolu hrávať, keď boli malí. Tibon, Rose, Pete, ona, Erik a malá Ema, ktorá ustavične doliezala za staršími a robila problémy. Malá Ema má teraz trinásť. Je z nej protivná, zakomplexovaná, utiahnutá teenagerka. Erik a Rose sa tajne schádzajú za kôlňami už roky, z ich dávneho priateľstva sa vyvinula láska. Pete sa schádza s nejakou divnou partou chlapcov z dediny a pestujú makovice na odľahlom poli za dedinou a Tibon...

Nuž, Tibon je Tibon. Je to rozumný mladý muž a Jane si ho vždy vážila. Pomáha svojej rodine ako môže, po smrti ich otca sa stará prakticky o všetko. Jane sa s ním nebavila už mesiace, nevie ani, čo robí vo voľnom čase a ako sa má. Jeho otec zomrel pred jedenástimi rokmi pri poslednom útoku Morgothov, bola to vtedy veľká tragédia. Jane sa postarala, aby bola posledná. A postará sa o to aj naďalej.

Prešla okolo zvieracích lebiek, pyramíd z kameňov a zavesených vtáčích pierok, ktoré tam sama naaranžovala, aby odpudili zvedavcov, prešla cez systém pascí, ktoré mali vystrašiť ľudí a zabiť Morgothov a vydala sa do opustenej štôlne D, kde mala základňu.