Popol & Tymián

8 Ošiaľ

Thyme prudko zatvorila knihu. Kvôli Ashovi sa nemohla sústrediť, mala výčitky. Ani nevedela prečo. Zdalo sa jej, že sa na ňu nahneval. Že ho nepriamo natlačila do vyšetrovania, ktoré by ich nemalo čo zaujímať, a potom ona sama z neho vycúvala. Akoby ho nechala samého, bez pomoci. Veď ho sama odohnala.

Sadla si, pozrela von oknom. Slnko skoro zapadlo, celá zimná záhrada sa topila v orandžovej a červenej. Aj tak by nič neprečítala, chcela sa prejsť a pritom by porozmýšľala, ako sa ospravedlniť priateľovi.

Môže ísť za ním do toho hotela. Bola aj trochu zvedavá, ako vyzerá a ako sa baví taká mužská spoločnosť. Problém bol vtom, že nevedela, kde sa nachádza. Nechala knihu na diváne, ľahko prešla k pracovni Louisa, no nebol tam. Spýtala sa slúžky, kde je, no nevedela to.

Preto sa rozhodla, že zájde za Francisom. Tiež sa vyznal v meste. Prešla do zadnej časti domu, tak dobre známej. Neklopala, rovno vošla. Bol to akýsi zvyk z detstva. Stále vbehli s Ashom rovno do Francisovej izby, aby sa mu niečím pochválili.

„Francis, mám otázku..."

Nevidela ho, pretože bol v kúpelni. Počula tečúcu vodu, potom ju zastavil. Všimla si košeľu hodenú na posteli. Trochu vykukol, nato vošiel do izby. Na celom tele mal staré jazvy po guľkách a čepeliach. Zarazila sa. Vždy si myslela, že je to obyčajný komorník.

Rýchlo si natiahol košeľu, pozrel jej do očí.

„Čo je to za otázku."

„Odkiaľ máš tie jazvy?"

„To je to, čo vás zaujíma?"

„Prepáč, je to neslušné! Nemusíš mi to hovoriť, prišla som vlastne pre niečo iné," hovorila rýchlo.

„Upokojte sa, Thyme. Ako veľmi mladý som bol vo vojne. Po nej, no... Ak mám byť úprimný, vždy som sa neživil poctivo. Až pánLouis mi dal dôležitú prácu, ktorá ma zmenila."

Thyme ho počúvala.

„Práca komorníka bola taká zlomová?"

„Nepovedal som aká práca to bola."

Vymenili si pohľady. Chápala správne, že sa jej snaží niečo naznačiť? Takto, aby nezradil pána Louisa.

„Poznal si sa s tetou, však? Aj mojim otcom a pánom Lumiérom?"

Prikývol.

„A pána Aleca?" vyletelo to z nej ako guľový blesk. Na to sa nechcela pýtať. Čo jej to znova napadlo!

„Aj jeho. Ale veľmi málo."

„Ten pán Alec, poznal sa aj so Sethovými rodičmi?"

Francis sa tváril normálne.

„Neviem. Možno."

Nastalo ticho akoby potrebovala vstrebať informácie. Bolo to dôležité, že sa všetci poznali? Alebo to mohla vypustiť z hlavy ako nepotrebný fakt? Zas to robila, zas sa zamotávala. Stačilo!

„No nič. Vieš, kde nájdem hotel Fortuna? Chcem ísť za Ashom."

Francis jej dal presnú adresu. Spýtal sa jej, či má dať zapriahnuť, no odmietla to. Tiež chcel vedieť, kedy sa vráti, či majú čakať s večerou. Nevedela odpovedať, preto to Francis ukončil tým, že jej nechá jedlo v kuchyni. Poďakovala sa, prešla do predsiene a vzala si kabát.

Slnko bolo čoraz nižšie, teplota išla tiež dole. Jasne to cítila. Prešla bránou a uvidela Lancestra. Ležal na chodníku, na posledných lúčoch a vyhrieval sa. Vyzeral ako mačka. Alebo jašterica. Zastala, dívala sa na neho. Lenivo zdvihol hlavu a zavrtel chvostom.