HEDA (the100 ff)

3.KAPITOLA- CLARKE

Lexa bola na ceste už zopár dní. Prechádzala zničeným územím Trikru a stále mierila dole na juh. Aj naďalej v sebe uchovávala nádej, že možno nejaké územie predsa len prežilo a vyhlo sa zničeniu. Nevedela prečo si je tým taká istá. Jednoducho to cítila. Riadila sa svojim inštinktom, ktorý ju doteraz nikdy nesklamal. Od predošlých veliteliek a veliteľov sa toho naučila veľa. Predovšetkým však dať na vlastný inštinkt a počúvať čo jej hovorí.

Kým dorazila na hranice Trikru bola na smrť vyčerpaná. Dokonca si začínala myslieť, že trpí halucináciami keď z vrchu kopca uvidela v nížine zeleň. „Shallow valley" vydýchla vyčerpane, „predsa len nebolo všetko zničené.." Radostne sa zasmiala a z toľkej zelene nemohla spustiť oči. Celé údolie bolo pokryté stromami a potokmi plnými vody. V niečo také už takmer nedúfala.

Ako sa tak prechádzala pomedzi stromy, neprestávala sa usmievať. Shallow valley prežilo... možno prežili aj jeho obyvatelia. Už nebude sama..

Keď dorazila k rieke rozhodla sa spraviť si malú prestávku a zahasiť smäd. Sklonila sa k vode a do rúk si nabrala vodu.. Priložila si ju k ústam a chystala sa poriadne napiť. V tej chvíli zapraskala vetvička a odrazu mala pri krku priložený nôž.

„Kto si? A ako si to tu našla.." ozval sa povedomý hlas. Lexa si ten hlas dobre pamätala. Nepatril nikomu inému ako Clarke... To zistenie ňou tak otriaslo, že takmer zabudla dýchať.

Napokon urobila zopár dobre nacvičených chvatov a vytrhla blondínke nôž z rúk. „Clarke.." O chvíľu už stáli obe ženy oproti sebe a neveriacky na seba pozerali.

Clarke sa vyjasnil pohľad a do očí sa jej začali drať slzy. „Lexa...ako? O môj bože!" Úplne zabudla na prúty aj ryby čo ulovila. Všetko nechala váľať sa po zemi a vrhla sa na Lexu. „Lexa..bože, si to naozaj ty." Keď sa ráno Clarke vybrala na lov rýb vôbec nečakala, že cestou naspäť na niekoho narazí. A už vôbec nie, že to bude Lexa. „Tak veľmi si mi chýbala.. ani nevieš ako.."

„Bude to dobré.." tíšila ju Lexa zatiaľ čo sa drvili v objatí, „som tu..Neviem ako to je vôbec možné,ale žijem.." Len čo sa od seba odtiahli aspoň na dĺžku rúk Lexa uprela zelené oči na Clarke. Zodvihla jeden kútik úst do Clarke už tak známeho úsmevu. „Vravela som ti, že vždy budem pri tebe."

Clarke už ďalej nečakala a pritiahla ju k sebe. Zavrela oči a pobozkala ju.. Nemyslela si, že ešte niekedy bude mať tú možnosť. A teraz je Lexa späť! „Milujem ťa.. Nikdy som ťa neprestala milovať."

Lexa oprela svoje čelo o to Clarkino. „Milujem ťa.." šepla a konečne to bolo vonku. Už predtým Clarke povedala, že ju miluje..nikdy však týmito slovami. Už tak dlho to chcela urobiť.. Zaborila jej ruku do vlasov a potom sa zarazila. Odtiahla sa od Clarke a premerala si ju: „Ty si sa ostrihala?"

Clarke sa začala smiať ako ešte nikdy. „Bola si mŕtva, práve si sa vrátila späť a jediné čo ťa zaujíma je, že som sa ostrihala?" Ledva to dopovedala začala sa opäť smiať.

Lexa sa nad tým len usmiala a vychutnávala si ten pohľad. „Nemyslela som si, že ťa ešte niekedy uvidím.."

„Tak to sme dve.." prikývla Clarke a zvážnela. „Čo..Čo si pamätáš?"

Veliteľka si povzdychla. Stalo sa toho toľko.. „Pamätám si Mesto Svetiel a ako sa za tebou zavreli dvere trezoru.."

„Lexa.." Clarke bola v šoku, „to bolo pred vyše 6 rokmi."

„Pred 6 rokmi? Ale.. ako to je možné?" Otočila sa Clarke chrbtom a zapozerala sa na vodnú hladinu. „V meste svetiel naozaj plynie čas inak.."

„Ako to myslíš?" opýtala sa Clarke a postavila sa vedľa Lexi.

Lexa sa na ňu pozrela. „Čakala som ťa.. keď sa zavreli tie dvere,a zmasakrovala som tých ľudí.. čakala som či sa náhodou nevrátiš späť." „Sedela som tam a odrazu som odpadla..prebrala som sa až v Polise."

„Tak počkaj.." Clarke ju zastavila, „ty si ma tam čakala 6 rokov?"

Lexa pokrčila plecami: „Už to tak asi bude.. Čas tam plynie inak ako tu na zemi." „Čo sa tu vlastne stalo? Polis a nie len ten,ale aj všetko naokolo je zničené.."

„Praifaya." To bolo jediné slovo čo Clarke vyslovila.

Lexa prikývla: „Myslela som si to.. A ostatný? Indra?"

„Sú v bunkri pod Polisom.." povedala Clarke a pustila sa do vysvetľovania, „Octavia vyhrala Conclave a rozhodla, že na bunker majú právo všetci rovnako. Nie len jeden z národov." „Bunker však zasypali ruiny Polisu..nemôžu sa tak dostať von." „Belamy,Monty,Harper,Murfy,Emori a Echo sú vo vesmíre.. V tejto dobe už ale mali byť naspäť. Neviem čo sa tam hore stalo."

„Takže všetci sú niekde v relatívnom bezpečí..ako je teda možné, že ty si tu ostala sama?" Lexe bolo ľúto, že Clarke bola celé tie roky na zemi sama.

Clarke sa však na jej prekvapenie usmiala. „Nebola som sama.. mám Madi." „To je dievča priamo odtiaľ. Prežila len vďaka tomu, že je Naitblida."

„Má čiernu krv?" Lexa bola v nemom úžase. „Takže ty.."

Clarke prikývla. „Mama robila testy.. Nechcela som aby to podstupoval niekto iný.."

„A tak si sa nechala zmeniť na čiernokrvnú ty..Hádam správne?" Lexe to bolo hneď jasné. Clarke bola príliš citlivá na to aby dopustila, že sa pokus,ktorý sa nemusí podariť bude robiť na iných.

Blondínka prikývla: „Správne."