The Ace and his Wallflower (Aomine x OC) SK

Kapitola piata

D e ň . p i a t y

* * *

Prišiel piatok. Pre mnohých ľudí najobľúbenejší deň v týždni, ktorý vždy netrpezlivo vyčkávali. Pre Hanu však tento deň znamenal presne to isté, čo aj ostatné. Netešila sa naň. Nevadil jej. Piatok bol obyčajný, ako všetky ostatné dni, jediné, čím sa líšil od iných, bol falošný pocit pokoja a relaxu, ktorý navádzal.

Hana však dobre vedela, že víkendy letia ako voda. Preto sa na piatky netešila. Jej obľúbený deň v týždni bol štvrtok. Pretože štvrtok znamenal literárny klub a štvrtok znamenal aj to, že opäť uvidí Tomoyu. Áno, od včera na neho nemohla prestať myslieť, hoci to bolo hlúpe. Nepoznala ho, ale páčil sa jej. A to nebolo pre ňu typické. Vždy sa snažila držať si od ostatných odstup. No kvôli Tomoyovi sa rozhodla, že štvrtok bude jej obľúbený deň.

Nemohla sa dočkať, kedy ho opäť uvidí, no taktiež sa nemohla dočkať dnešného popoludnia. Do mesta mala totiž konečne prísť jej najlepšia priateľka, ktorú nevidela už niekoľko týždňov. Misao pred tým bývala neďaleko Hany, no po tom, čo sa s rodinou odsťahovala, boli dievčatá spolu len veľmi zriedka. Ich priateľstvo tak bolo vystavené menšej skúške, no zatiaľ sa obe držali statočne - stále boli v kontakte, písali si alebo telefonovali a dnešok bol konečne tým dňom, kedy sa opäť obidve uvidia naživo.

Hana už od rána myslela na to, ako pôjde po poslednej hodine čakať Misao na vlakovú stanicu a potom si urobia spoločný víkend. Misao bola dohodnutá so svojimi rodičmi, že prespí do nedele u Hany. Keďže dievčatá sa poznali už od útleho detstva, nemal s tým nikto z ich rodičov ani najmenší problém.

Deň v škole sa vliekol pomaly, Hana už myslela, že sa poslednej hodiny ani nedočká. Lavica pred ňou zívala prázdnotou, jej modrovlasý spolužiak to zrejme v posledný deň v týždni vzdal a rozhodol sa predĺžiť si víkend. Sakurai taktiež opäť chýbal, Hane v hlavne skrsla myšlienka, že je možno chorý. Nevedela si predstaviť, že by ten plachý a poctivý chlapec mal odvahu ísť poza školu. Jediná Yuzuru nesklamala a trávila ďalší školský deň s červenovláskou, aby sa necítila tak sama.

Na poslednej hodine študenti písali prvý opakovací test z anglického jazyka, ale pre Hanu to nepredstavovalo žiaden problém. Nemusela sa veľa učiť a i napriek tomu, takmer každú otázku z ľahkosťou zvládla. Zdalo sa jej, že je ten test až príliš jednoduchý. Možno to bolo učivom, ktoré doposiaľ prebrali, zatiaľ to nebolo nič zložité, s čím by si dievčina nevedela rady.

Yuzuru síce po dopísaní a konečnom zazvonení trochu šomrala, no Hana si bola takmer istá, že i tak ho jej nová hnedovlasá kamarátka zvládla.

"A čo budeš dneska robiť ty, Hana-chan?" Červenovláska prekvapene nadvihla obočie. Nečakala, že ju Yuzuru bude oslovovať krstným menom po tak krátkom čase. Bolo to zvláštne. Ešte sa jej nič podobné nestalo. Vždy jej nadväzovanie nových priateľstiev robilo menšie problémy a zabralo veľmi veľa času. Ale hnedovláska bola tak otvorená a priateľská, že to Hane nerobilo žiaden problém. Pousmiala sa.

"Mám naplánovaný víkend s kamarátkou, ktorá príde do mesta. Dlho sme sa nevideli, tak si chceme všetok ten zameškaný čas vynahradiť."

"Odkiaľ je tvoja kamarátka?" Vyzvedala Yuzuru, keď sa prezúvali pri skrinkách pred triedou."Bývala tu, v Tokiu, pár blokov odo mňa, chodili sme spolu na juniorskú strednú. Ale teraz pred nedávnom sa odsťahovala do Kanagawy."

"To nie je ďaleko." Hana prikývla. Jediné, čo ju v tom čase, keď sa dozvedela, že jej najlepšia priateľka odchádza bývať inam utešilo, bol fakt, že Kanagawa nie je až tak vzdialená a Misao mohla hocikedy prísť vlakom alebo s rodičmi autom.