dreamers 6 - stay with me

1st Chapter

„Neplač, som vedľa teba," zašepkal mi známy hlas.

Sedela som na posteli. Tom rozsvietil lampu na nočnom stolíku a privinul si ma k sebe. Jeho dych ma šteklil na krku. Snažil sa najviac, ako sa dalo. V posledných dňoch ešte viac ako doteraz.

Triasla som sa. A on to cítil. Môj strážny anjel ma stískal v náručí po ďaľšej nočnej more.

„Koľko je hodín?" spýtala som sa ho takmer nečujne.

„Takmer tri. Mala by si spať," odpovedal Tommy.

„Nemôžem, Tommy," slabo som pokrútila hlavou. Odrazu to bolo všetko ťažšie. Aj triasť sa v jeho náručí noc pred našou svadbou.

„Navrhol by som ti, aby sme sa šli prejsť, ale teraz to asi nebude najlepší nápad," Tom sa pokúsil usmiať. V poslednej dobe som mu naozaj strpčovala život. Trpel každý malý výkyv mojej nálady.

„Poďme, Tom. Ja tu už nevydržím," zašepkala som.

„Myslel som to ako žart, Mika," Tom pokrútil hlavou a mierne sa usmial.

„Občas rada beriem tvoje vtipy vážne," pousmiala som sa.

„Ale nemusíš všetky. A už vôbec nie tie o chorých ľuďoch," vzdychol si Tom.

Hľadel na mňa svojimi modrými očami a ja som nedokázala spracovať to, čo práve povedal. Iba som naňho zízala. Myslí si o mne, že som chorá?

„Myslíš si, že som chorá?" spýtala som sa ho.

„Nič také som nepovedal, srdiečko," odporoval.

Myslel si to. "srdiečko" mi hovorí iba vtedy, keď je to naozaj zlé. Inokedy som "zlato", "zlatko", alebo proste "Mika". Ale takto mi hovorí, iba keď to sama so sebou nezvládam.

„Myslíš si to," zamrmlala som.

„Čože?" nechápal Tommy. Občas je naozaj nechápavý.

„Keď je všetko v poriadku, nevoláš ma "srdiečko"," odvrkla som.

„Mika, urob mi láskavosť. Ľahni si a skús si aspoň trochu oddýchnuť. Sľubujem, že tu budem celý čas ležať, budem vedľa teba, keby si ma potrebovala," povedal Tom.

Ľahla som si. Tom ma prikryl dekou, ktorú uplietla moja mama. Ľahol si vedľa mňa. Iba čakal, kým zaspím.

„Odídeš. Hneď ako zaspím," zašepkala som.

„Monica," začal Tom. Vedela som, že si chystá nejakú hlúpu výhovorku o tom, ako má veľa práce a že by nemal vidieť nevestu pred svadbou. V poslednej dobe to robil príliš často.

„Nič nehovor, Tommy. Môžeš ísť, ak chceš," pokrútila som hlavou.

„Sľúb mi, že zajtra, teda vlastne dnes, budeš v poriadku," poprosil ma Tom. Mala som pocit, že žiada nemožné.

„Urobím, čo bude mojich silách," pousmiala som sa.

Tom zhasol svetlo. Pravú ruku mal pod hlavou, ľavú položenú na mne. Zvykol tak spávať. A mne sa to páčilo tiež. Takto som aspoň vedela, kedy odišiel.

Tentokrát to bolo okolo siedmej.

Chvíľu po tom, ako odišiel, som rozospato zišla dolu schodmi. Už na chodbe som cítila vôňu Tomovej legendárnej pripálenej slaniny. Pousmiala som sa. Tommy bol takmer dokonalý. Jeho mama, Ruth, ho vychovala naozaj veľmi dobre. Bola som si istá, že to ona ho naučila, ako byť milý a ako milovať. Jediné, čo ho nestihla naučiť, bolo varenie.