1. kapitola

6 1 0
                                    

Rovnako ako milujem extázu, heroin či trávu, pre kristove nosné dierky neznášam skopolamín. Odporná, hnusná, špinavá droga. Ani svojmu úhlavnému nepriateľovi by som nedala pocítiť aké je to mať kamaráta na tom svinstve závyslého.

"Au!" Vypískla Lujza keď jej Frederik stúpil na jej nové sandáliky kúpené v letných výpredajoch.

"Ešte raz mi stúpiš na nohu a nedovolím ti mať pohlavný styk budúce tri mesiace!"

"Ty ak mi ešte raz tak zakričíš do ucha  budete mať pôst obidvaja!" Tentokrát som sa ozvala aj ja za bolesť môjho ľavého ucha. Videla som na nej únavu za celý deň ale aj ja som mlela z posledného. Frederik nám ani trochu neuľahčoval našu ochotu preto sme boli obe na nervy.

"Necítim si ruku a ............ ježiši, čo si ty pre pána popil?!?" Ako spomenula svoji ruku začala ma bolieť aj tá moja a ako na povel som zacítila zhoršujúci sa zápach z Frederikových úst.
"Kedy si si naposledy čistil zuby?!? Keď som bola u vás ja?" Frederik vypustil povzdych pripomínajúci posmech no naďalej mal svoj neprítomný pohľad. Ani ja som sa neubránila malému úsmevu.

Kvôli Lujziným šťažnostiam som sa snažila vyznieť pozitívne aj s prichádzajúcou piatou hodinou nad ránom. "Už len dva bloky a sme tam."

"Dva bloky? To už budem mať pri tomto debilovi po nohách!"

Po 15 minutách ťažkej chôdze sme konečne došli ku mne domov. Frederika sme zvalili na gauč. Odkvecol skôr ako sme prešli prah dverí. My sme odpadli hneď vedla neho každá z jednej strany. Všetci traja sme tam ležali vyčerpaní z celej noci so svojimi myšlienkami s výnimkou Frederika ktorý rozmýšlať pred pár hodinami zabudol.

Po troch minútach mi na mobile cinkla správa.

"Kto to je?"

"Neviem."

"Tak sa pozri." Otrávene som otočila hlavu jej smerom. Na tvári mala neutrálny výraz.

"Nebuď zvedavá...."

"Teba ani trochu nezaujíma kto ti napísal?"

".....a otravná."

Keď už som chcela rezignovať a pozrieť si tú správu, mobil mi cinkol druhý raz.

Lujza pomaly odvrátila hlavu do stropu a privrela oči.
Ja som ich prevrátila a načiahla sa pre môj mobil.

0907 892 483 : zopakujeme si to niekedy ?
0907 892 483 : minule to ušlo ;D

Nahlas som sa nadýchla a v duchu premýšľala kto by to mohol byť. Už to bol nejaký ten čas čo som s nikým nebola.
Periférne som zahliadla ako Lujza otvorila jedno oko a nenápadne mi nakukla do mobilu.

"To máš takú dobrú pamäť na zapamätanie si všetkých čísel v mobile?" To už bola plno naklonená ku mne s očami dokorán.

"Nemám šajnu kto to je."

"Tak prečo ti píše?"

"Lebo........spi už, dobre? Moje veci sú moje veci." Pomaly ma začínal doháňať vymeškaný spánok čo sa odzrkadlilo aj na mojom správaní. Normálne som pohoďáčka ktorá sa vecami dlho nezaoberá ale dnešná noc vo mne nezanechala zrovna pekné spomienky plus čo sa ostatných maličkostí týče už vôbec nie. Mám rada keď mám vo veciach prehľad a určitú moc no práve sa neprikláňam ani k jednému.

"Spi? Veď je zachvílu šesť ráno. Za pár minút sa ide do školy. A čo si ty? Moja mamka?"

.

"Ani mi neuveríš akú som mala nedeľu!" Hneď ako som si sadla do predposlednej lavice ku Stele začala mi horlivo blabotať o svojej nedeli.
Nemala som veľkú námahu dávať jej aj spätnú väzbu.

All Right Dude ;PWhere stories live. Discover now