GAUDIUM

Časť 11

Pozrela som sa vonku okienkom a videla som tie prenádherné oblaky len tak sa vznášajúce v neznáme. Je to také ľahké a čisté. Tak ako som si myslela že je čistý aj Zeno. No bola to len ďalšia veľká chyba môjho života.

Teraz však premýšľam nad inými vecami. Napríklad, prečo mi mama nepovedala nič o Chrisovi? Prečo ma on nekontaktoval? A na tú druhú si hneď aj odpovedám. Kľudne aj mohol, no mám iné číslo.

Zo zamyslenia ma vytrhol akýsi otravný hlas.

"Ahoj! Môžem si prisadnúť? Vidím, že tu máš voľno. Asi niketo na poslednú chvíľu odvolal let alebo zaspal, alebo čosi také. Tieto lety totiž bývaju chujovsky preplnené, hups, prepáč za výraz. Ako sa voláš? Ja som Lila. A som tu ako.."

Musela som tú bytosť stopnúť skôr než si prerazí pľúca. Veď sa ani raz nenadýchla!

"Heej, heej, spomaľ..Lila? Volám sa Alice a áno môžeš si prisadnúť. A skús rozprávať trochu pomalšie."

Pozerala som sa na usmievavé snedé dievča s kučeravými hnedými vlasmi. Mala okuliare a nádherne biele a rovné zuby. Jazykom som si prešla po tom svojom plote. 'Hmm.' Mala na sebe čierny svetrík zo sobom (ktorému aj trčal červený nos - 'Páni.') a čierne legíny. Mala namaľovanú linku čo zvyrazňovalo jej krásne tmavohnedé oči.

"Okej, som kľudná. Takže, ja tu nepracujem, hej? Aby si si nemyslela. Mamu mám letušku. Teda, je to moja adoptívna mama. Takže ak by si ju dakde zazrela, nečuduj sa nad jej vekom, hej? Ona ma neporodila. Väčšinou lietam s ňou. Inak sa to nesmie, no už si asi budeš myslieť že si vymýšľam, ale pilot je môj otec. No fakt!"

Nadýchla som sa, aby som všetky tie informácie absorbovala a pýtala som sa jej na veci ohľadne lietadla. Lietanie ma vždy veľmi zaujímalo, máme doma aj súkromné lietadlo, no nikomu sa nikdy nechcelo ma do toho zasvätiť. Lila mi opísala všetko, úložný priestor, pilotnú kabínu. Bol to skvelý rozhovor. Cítila som sa akoby sme sa poznali večnosť. Rozprávala mi aj o chalanoch, vraj to nemá ľahké, keď je stále na cestách. V tom mi niečo napadlo.

Lila, nechceš ísť ku nám na návštevu?" vyhŕkla som na ňu.

Pozrela sa na mňa pohľadom 'tebe-asi-preskočilo': "No jasné a mame poviem, že som išla ku babke nie? Ani nevieš ako by som šla, kecá sa mi s tebou úplne skvele aj všetko ale predsa sa poznáme len krátko a mama by mi to iste nedovolila. Tak buďme realisti."

'Spomeň čerta.' pomyslela som si keď ku nám kráčala mladá letuška a začala hrešiť Lilu kde je.

"Dobrý deň, volám sa Alice Beneth. Moji rodičia sú Edward a Pauline Beneth." nevedela som čo to robím, no moja pusa začala mlieť bez zvolenia môjho mozgu.

"Veľmi ma teší, Alice. Tvojich rodičov poznám! Nie sú to náhodou tí Benethovci? Režisér a návrharka Benethovci?"

Zahanbene som sa na ňu usmiala a prikývla.

Lila nás vyrušila: "Mami no chceli sme sa ťa niečo opýtať.." a vysvetlili sme jej náš plán.

Obe nás veľmi prekvapilo, keď Lilina mama bez mihnutia oka súhlasila.