GAUDIUM

Časť 7

"Alice." zobudil ma jemný hlas pri mojom uchu. Samozrejme že to bol on.

"Otoč sa." prikázal mi.
Otočila som sa na chrbát a sklopila som lehátko do úplne vodorovnej polohy.

Pomaly som začala vnímať Zenove zručné prsty s krémom na mojom chrbte. Božské! 

Oči sa mi znova zatvárali, ale nechcela som znovu zaspať, lebo by to znamenalo ďalšie rande s Chrisom. Oči som otvorila prudko dokorán a pošúchala som si ich hánkami prstov. 

Zeno sa ku mne sklonil.

"Deje sa niečo?"

"Nie, všetko je ok." zaklamala som mu a bola som vďačná Bohu za to, že sa mu nemusím dívať do očí.

__________________________

"Tak čo ďalší drink pre zamilovaný párik?" barman Chu s nami vtipkoval ako obyčajne.
Je to jeden skvelý chlap, ktorého som si hrozne obľúbila. Za tie 2 mesiace sa mi stal niečím ako bratom.

"Jasné." prikývla som a žmurkla som na ňho.

"V Španielsku stále neuliehajú protesty občanov proti vláde.Už ich je okolo 5000 a podľa našeho zdroja mieria ku Kanárskym ostrovom. Prosíme všetkých ľudí, ktorí by sa s týmito výtržníkmi konfrontovali, aby zavolali políciu..."

Hlas v rádiu neutíchal no ja som sa ponorila do myšlienok a pravdu povediac, vôbec ma občianske protesty nezaujímajú.

"Kedy odchádzate?" Chuov hlas zrazu nebol taký veselý ako predtým.

Zeno asi tiež dával pozor čo hlas v rádiu vravel, lebo sa s ním zapojil do búrlivej debaty o protestoch a neschopnosti vlád.

To čo sa vzápätí stalo sa stalo tak neuveriteľne rýchlo, že som si to ešte dlho po tom ako sa to stalo musela v mysli spomalene prehrávať.

Odrazu sa ozval hrozný treskot a odkiaľsi k nám dopadli zápalné fľaše, petardy a slzné plyny. Nič som nevidela, len som cítila ako ma akási ruka vedie preč. O chvíľku ten niekto tresol dverami a hluk zvonka trocha stíchol. Dopadla na mňa spŕška studenej vody. Prečistil sa mi zrak a ja som pred sebou uvidela Chuovu tvár. Krvavú tvár. Nemal jedno oko a ústa mal rozrezané. Musela som zatvoriť oči.

'Toto sa nedeje mne!!'

"Alice! Zachovaj kľud áno? Všetko to bude v poriadku." Chu sa mi prihováral drsnou rečou, ale hlas sa mu triasol.

Odrazu ktosi zvonku rozkopol dvere tak že sa vytrhli z pántov a dopadli vedľa nás už iba ako trosky.

V momente keď som uvidela toho chlapa so zbraňou a šatkou okolo tváre ako sa s neúprosným pohľadom pozerá na Chua...mala som chuť sa pred neho hodiť a povedať mu 'Mňa zabite! Ja som zlá' ako také decko. No nedalo sa mi ani pohnúť, bola som ako v nejakom bloku.

Keď do Chua vystrelilo z mužovho samopalu nespočetné množstvo rán, vedela som že nemám šancu ani ja. Tak som sa aspoň chcela rozlúčiť s Chuom. Vrhla som sa mu na hruď a bozkávala som mu všetky doslova jamy do tela ktoré samopal spôsobil.

Zrazu som pocítila hroznú bolesť keď ma ten parchant potiahol za vlasy a otočil si ma ku sebe. Rozopol si rázporok nohavíc a vrieskal na mňa.

"Vytiahni mi ho ty suka!! Ak si chceš zachrániť svoj skurvený život tak mi to..." ďalej som už nevládala počúvať. Po tvári mi stekal neskutočný prúd sĺz, v hlave som mala úplné prázdno, proste tmu.  A keď som sa po kolenách plazila k tomu zmrdovi ani som cez zahmlené oči nič nevidela...