Little Stark [Oneshots & AUs]

Just a nightmare

Zasadenie deja: Sú 2 ráno a mne chýba Tony Stark, čo viac mám k tomu povedať?

Počet slov: 1,2K (zbúchané behom hodiny, don't judge me)

[Tony x Vanessa, dad&daughter]

Všetkých na bojisku oslepil záblesk svetla potom ako uvideli Tonyho s kameňmi nekonečna. Keď svetlo zmizlo, všetci zrazu uvideli ako armáda stojaca proti nim mizne.

Možno by nastala úľava, no to by nemohli vedieť čo pre človeka to lusknutie znamenalo.
Vanesse trvalo než sa úplne spamätala a bola schopná sa vyštverať na nohy.

Behom zopár sekúnd si však uvedomila že možno už teraz bolo neskoro, preto sa rozbehla k menšiemu hlúčiku jej známych.

Zastala za Petrom ktorého práve Pepper odviedla zopár krokov ďalej, odkiaľ ho vzal Rhodey.

Jej ústa opustil tlmený výdych o ktorom netušila že ho zadržiava. Medzičasom jej helma zmizla a tak sa jej oči posledný krát stretli s tými Tonyho.

Okamžite sa sklonila, dúfajúc že to nieje také zlé ako si myslí a všetko sa nejakým spôsobom bude dať ešte zachrániť.

Keď však uvidela ako svetlo jeho obleku posledný krát zablikalo predtým ako navždy zhaslo, padla s plačom na kolená.

"Nie." Zašepkala medzi nádychmi a vo svojich dlaniach zovrela tú Tonyho ktorá bola v celku.
Na tvári sa jej zjavil bolestný výraz a po lícach jej neľútostne stekali slzy.

Cítila za sebou mužské ruky ako ju jemne chytili okolo pliec, no nedovolila im ju od neho odtrhnúť. Nie teraz, keď ho ešte len dostala späť.

"Vanessa!" Konečne precitla, cítiac ako jej po lícach stekajú slzy. Prudko otvorila oči aby uvidela pred sebou známu ustarostenú tvár.

"Je mŕtvy.. je mŕtvy.." opakovala histericky zatiaľ čo jej pevný pár rúk jemne zovrel ramená.

"Nikto nezomrel. Nikto nieje mŕtvy." Chlácholil ju známy hlas, zatiaľ čo neprestajne plakala. Neverila mu, to čo videla bolo predsa tak reálne.

"Tony.. videla som to." Hovorila viacmenej pre seba, obzerajúc sa po svojej izbe ktorou sa teraz nieslo jemné svetlo z jej nočnej lampy.

"Tony je v poriadku." Povedal Steve pevným hlasom a prisadol si na jej posteľ. "Pred pár dňami sa predsa vrátil z nemocnice." Pripomenul jej.

Vanessine slzy pomaly začali ustávať a vybavovali sa jej len nedávne spomienky. Keď si spomenula na všetky momenty s jej strýkom v nemocnici, začalo jej dávať zmysel že to všetko bola len nočná mora.

Na to sa však rozplakala ešte viac, okamžite objímuc zmäteného Steva.
"Nič sa nedeje, Ness. Všetko je v poriadku." Snažil sa ju naďalej ukľudniť aj keď vedel že to teraz dokázala iba jediná osoba.

Nenávidel sa keď o druhej ráno držal v ruke mobil, no pohľad na blondínu ktorá sa neprestávala triasť mu vravel že to je momentálne to najlepšie čo mohol urobiť.

Vanessa sa snažila ukľudniť, skutočne áno. V hlave sa jej však dookola prehrával moment z jej sna, ten ako svetlo na obleku zhaslo, ako jej strýko posledný krát vydýchol.

Pamätala si aj skutočnú spomienku, ako ho čo najrýchlejšie dostali do nemocnice kde mu pomáhal tím najlepších doktorov, ktorí ho nakoniec udržali nažive. Daň bola jeho pravá ruka, no to bolo v tej chvíli to najmenej podstatné.