†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

51. Tajomstvo odhalené

Za tento nápad, čo sa tu odohraje vďačím mojej Alfi_saska,❤️ bez ktorej by buď tento nápad vznikol ale nikdy by som ho nespísala alebo by nikdy nevznikol. Ozvem sa na konci kapitoli. Užívajte čítanie.❤️
______________________________________

Blížilo sa to. Každým dňom sa to blížilo. Každou minútou som bola bližške k dňu, kedy sa mám stretnúť s Voldemortom. Čo ten podlý človek odo mňa chce? Keď chce, aby som sa pridala na ich stranu, tak nech na to hneď zabudne, radšej zomriem, než by som sa pridala k nim. Počkať. Dá sa vôbec počítať, že je človek? Nemyslím.

Mala som len pätnásť dní, ktoré sa míňali veľmi rýchlo. Prečo mi to Draco nepovedal skôr? Mal to vôbec v pláne? Od vtedy som s ním nevravela. Ubehlo už desať dní, no na mňa to bolo príliš veľké sústo. Toto sa nedá zhltnúť za 10 dní. Neprestala som ho mať síce rada, ale pravda bola taká, že som bola naňho naštvaná. Akurát sme sa dohodli, že sa tam pôjde posledný októbrový víkend.

Celé dni som chodila v myšlienkach, čo odomňa Voldemort chce. A ako sa tam dostaneme. Mala som strach. Kto by nemal, keď pôjde rovno z očí voči k Voldemortovi, zabíjakovi bez štipky citu? Keď poviem niečo neželané, môžem byť v tej sekunde mŕtva.

Nepovedala som o tom rodičom. Zbytočne by sa o mňa báli. Nechcem, aby sa o mňa strachovali. No ja sama som mala strach o svoj život. Hádam má nechce zabiť. Ak hej, budem pripravená sa brániť. V oklumencii som bola expert. Nemal by šancu sa do mojej hlavy dostať. Teda aspoň v to dúfam.

Bol piatok. Posledný v mesiaci. Áno znamená to, že zajtra ma čaká, očividne najhoršie stretnutie môjho života. Videla som ho raz. Na päť sekúnd, ale aj to mi bohate stačilo.

Bolo naozaj neskoro večer a sedela som v prázdnej klubovni. Nemohla som ísť spať. Príliš rýchlo by prišiel zajtrajšok, ktorého som sa nesmierne desila. Čo ak sa to všetko zvrtne? Nie nedopustím, aby sa stalo čokoľvek mne alebo ostatným.

Sedela som parapete okna a pozerala sa smerom na krb. Niečo má napadlo. Zavrela som oči a začala sa sústrediť. Otvorila som oči a pohľadom skĺzla na druhý krb na ďalekom konci miestnosti. Natiahla som ruku a začala sa plne sústrediť. Prestala som vnímať svet a sústredila sa len na moju prácu. Trošku som ruku podvyhla a malý plameň z krbu tiež. Funguje to. Presunula som ruku smerom na druhý krb v ďalekom konci miestnosti a plamienok moju ruku poslušne nasledoval. Nakoniec, keď som mala ruku približne nad druhým krbom ruku som dala nižšie a krb sa zapálil. Sklopila ruku a usmiala som sa nad svojím výkonom. Konečne sa mi to podarilo. Potom som si všimla, že ma niekto pozoruje. Blonďavá hlava ktorá niesla meno Malfoy.

„Wau, čo to bolo?” Spýtal sa potichu.

„Bez prútiková mágia. Trocha náročné, ale nie nezvládnuteľné.” Odpovedala som mu, stále s úsmevom, čo som práve dokázala. Potom som si spomenula, čo má zajtra čaká, a úsmev mi hneď padol. Draco prišiel bližšie a sadol si vedľa mňa na parapet.

„Ešte sa hneváš?” Opýtal sa po minúte ticha.

„Klamala by som, keby som povedala, že nie.” Odpovedala som mu zamyslene.

„Prepáč.” Povedal ticho. „Nemohol som to zmeniť. Nemal som na výber.”

„Ale mal Draco. Vždy je na výber. A ty to vieš. Stačilo sa vzoprieť rodine. Lenže to by si sa prve nemusel snažiť byť ako tvoj otec. No ale istým spôsobom to chápem.” Riekla som tichým hlasom, aby sa náhodou niekto nezobudil.

„Nie nechápeš to! Nič z toho nechápeš! Nemohol som len tak povedať nie. Nevieš čo by sa dialo! Nevieš ako sa cítim, nevieš nič z toho. Tak nevrav, že to chápeš!” Povedal o dosť hlasnejšie ako pred tým.