Dievča s neobyčajnými schopnosťami🙋‍♀️🙆‍♀️

Mŕtve zvieratá

Ráno o 8 ma prebudila moja mama so slovami "Vstávaj, ideme do obchodu", "Do riti" pomyslela som si, neznášam obchody a ľudí v nich. Pozviechala som sa, obliekla a hneď som volala Bett či to o 12:00 platí. Povedala že áno a ja som sa teda s mamou vybrala do obchodu, strávili sme tam nekonečnú hodinu a pol pretože si potrebovala kúpiť topánky. Problém je ten, že máme úlne iný štýl na nosenie vecí. Nejaké si konečne vybrala a šli sme domov. Pobalila som si zatiaľ veci (akože už pôjdeme ku Kláre). 

Blížilo sa 12 hodín a ja som sa rýchlo najedla, pobalila posledné veci a čakala Bett vonku. Tá prišla celá natešená a pomaly sme sa vybrali. Vonku je totálne sychravo, všade straší Halloweenská výzdoba. Trochu nás to desilo, ale šli sme ďalej. Dnes tu bolo veľa ľudí na prechádzke, no myslím že nikto sa dnes neodvážil ísť tam dozadu. Pamätám si, že raz keď si tam bol môj otec zabehať, vzadu videl troch týpkov ktorý držali fakle a len tak tancovali okolo nich. Okej možno mali dobrú náladu a vypité ale aj tak uznajte že je to dosť creepy. Kúsok vzadu je posed, na ktorý si chodievame sadnúť. Chvíľu sme sedeli a kecali o tom že či to nezvrtneme kým je čas. "Šibe ti Bett, ja sa už naspäť vracať nejdem". "Dobre, dobre kľud, pokračujeme v ceste". Najhoršie bolo to, že sme neboli ani v polke cesty a báli sme sa že bude tma, ale nevadí, veď aj keby ideme po tme snáď sa nič nestane, možno nás maximálne vyplaší nejaké decko v maske kostry. 

Vyhrabali sme sa z lesa, keď zrazu pred nami bola obrovská lúka. Ako sme ňou prechádzali, boli okolo pohádzané kúsky oblečenia ako šiltovka, sveter, bunda, dokonca aj nohavice. Hneď sme si pomysleli, že sa tu zdržujú bezdomovci. Vzadu bola skalka a na nej je postavená vyhliadka. Boli sme sa pozrieť aj tam, no hodiny ubiehali a stále sme nevideli nič neobvyklé, tak sme sa rozhodli pokračovať. Lúkou sme prešli a zase sme narazili na les. Hneď na začiatku nás vystrašili kosti. Boli tam normálne kosti nejakých malých zvierat, možno kuny alebo líšky. "Tak toto je to, prečo sme sem išli, konečne!" povedala natešená Bett. Ja som bola viac vystrašená ako ona, bála som sa že tam bude nejaké zviera ktoré zabíja tieto menšie a že nás môže napadnúť. Toto som zamietla hneď potom ako som zbadala líšku, ktorá bola mŕtva no okolo nebolo vôbec veľa krvi, možno malé kvapky, ale bolo ich naozaj len pár, pritom bola roztrhaná čo znamená že ju niečo muselo napadnúť. Ale čo napadne zviera za vidinou krvi? S Bett nám ostalo zle pretože to celé smrdelo a takisto mi povedala že zviera nenapadne druhé zviera s tým že mu chce vypiť krv. Bolo to maximálne strašidelné a bála som sa čím ďalej, tým viac. Toto už prestávala byť sranda.