my ghost (boy)friend [ji.kook]

s h o w e r

,,Prepáčte, ale nemáme záujem o žiadne z produktov, ktoré chcete ponúknuť." Poviem, keď okolo neho prejdem a otvorím dvere nášho domu.

Chvíľu môj vtip nechápal, no potom sa na jeho tvári objavil malý náznak úsmevu, ktorý vystriedal akýsi smutný pohľad.

,,Prosím, aspoň ma vypočuj. Som Jungkook a potrebujem tvoju pomoc."

,,Ja som Jimin a idem radšej spať." Vstúpim dnu a zavriem za sebou a aby toho nebolo málo tak i zamknem.

Tašku hodím na jednu stranu izby a postupne zo seba dávam dole oblečenie. Sprcha pred spaním nezaškodí.

Počas sprchy som premýšľal, že by som zrejme mal uveriť tomu, čo povedal Yoongi.

Keď konečne zastavím svoje myšlienkové pochody, uvedomím si, že už som tu pekne dlho. Keď, ale výjdem zo sprchy zistím, že v miestnosti nie som sám.

,,Jimi- wou."

,,..."

,,..."

,,ČO... TU... DO... PEKLA... ROBÍŠ...???!!" Zakričím naňho popri tom, ako po ňom hádžem všetky možné predmety, čo mi padnú do ruky, zatiaľ čo druhou rukou si pridržiavam uterák.

Neverím, že sa toto deje. Ako sa sem dostal?

,,Jimin, si jediný, kto ma vidí. A ja ťa potrebujem. A ver mi, že čo chcem i dosiahnem. Či už to pôjde podobrotky alebo pozlotky. To už je na tebe."

,,Dúfam, že máš kurva dobrý dôvod prečo si ma sledoval v sprche."

***
Ľudia, stay safe please. Je to možno ohraná fráza, no nič z tohto nie je sranda.

Takisto som rada, že niekto tento príbeh číta, som za Vás vďačná ❤️

Mimochodom, až by niekomu chýbala interakcia, tak mi kľudne môžete kedykoľvek napísať. ❤️ Moc ľudí tu nepoznám, ale rada spoznám. ❤️