Iskrenie

17. kapitola

Katie 

Zobudilo ma čosi vlhké na ústach. Rozospato som zakňučala. Pery. Boli to Samove pery. Ten prekrásny pocit ale zmizol. Znova som zakňučala, tentoraz nespokojne.

Rozlepila som oči. Stáli sme a moje dvere boli otvorené. Sam sa na mňa milo usmieval.

„Vstávaj spachtoško. Sme na mieste. O chvíľu už budeš ležať v teplej posteli."

„Tak to znie veľmi lákavo."

„Sammi, no tak, uhni, nech ju privítam!"

Neznámi hlas na zaskočil. Vyhupla som sa zo sedadla a pri dopade na štrkovú príjazdovú cestu som sa zapotácala. Debilné opätky!

Sam ma chytil za boky aby som nespadla. Odstúpil sa a spoza neho na mňa hľadela drobná staršia pani. Bola o trochu nižšia ako ja. Bola štíhla, oblečené mala modré rifle, kvetovanú blúzku a na nose okuliare s hrubým rámom. Vlasy mala kučeravé a zostrihnuté, rovnako ako Sam. Odlišovali sa len jasnou bielou farbou.

„Ty musíš byť Kathelin. Och zlatko, tak rada ťa spoznávam."

„Ach, prosím, stačí ak ma budete volať Kate. Vy musíte byť Samova stará mama. Veľmi ma teší pani Hendersonová. Sam mi o vás veľa rozprával."

„Ale zlatíčko, pre teba som Julie. Nepotrpím si na formálnosti. Si ešte krajšia, ako mi ťa opísal môj drahý Sammi. Poďte dnu srdiečka, tak som sa na vás tešila!"

Nemala som šancu odpovedať, pretože ma už ťahala do domu. Sam išiel kúsok za nami s našimi taškami v rukách. Jasne som počula, ako sa pobavene smeje.

Dom rozhodne nebol veľký, ale zato nesmierne útulný. Malú predsieň a schodisko zdobili rodinné fotografie. Julie sa stratila v kuchyni na konci chodby a zostali sme sami.

Zastavila som sa pred jednou z najväčších fotografií. Bol na nej malý Sam so svojím povestným úškrnom na tvári a mladá žena. Mala hnedé vlasy a tmavomodré oči. Okamžite som pochopila, že ide o Samovu matku.

„Tvoja mama bola prekrásna Sam. Máš jej oči."

Sam položil tašky a podišiel ku mne. Rukou ma chytil okolo pása a pritiahol si ma bližšie. Tiež som mu položila ruku na chrbát a hlavu si oprela o jeho hruď. Mlčky sme hľadeli na fotografiu.

„Deti, večera je ešte teplá ak máte chuť." Julie sa vrútila do chodbičky s bodkovanou zásterou okolo pásu.

„Si hladná?"

„Ani nie, myslím, že si pôjdem oddýchnuť."

„V poriadku. Sammi, ukáž jej izbu. Ustlala som jej v hosťovskej oproti tvojej spálne, ak teda nechcete spať spolu." Julie sa na nás šibalsky usmiala.

„Nie, tá hosťovská znie výborne. Ďakujem vám veľmi pekne."

Sam zdvihol naše batožiny a viedol ma na poschodie. Na chodbe bolo štvoro dverí. Posledné naľavo viedli do malej spálne zariadenej v svetlých béžových farbách. Sam položil moju tašku vedľa bielizníka. Rukou som prešla po vyrezávanom čele bielej postele v provensálskom štýle.

„Patrila mame. Teda, obom rodičom, kým... veď vieš."

Prešla som okolo postele. Sam ma sledoval sklesnutým pohľadom. Objala som ho. Prikrčil sa a zaboril mi tvár do krku.

„Je to tu krásne. Tvoja mama mala skvelý vkus. A určite ho ešte má, aj keď to nedá najavo."

Zdvihol hlavu a zahľadel sa mi do očí. Usmiala som sa a on ma pobozkal na obe jamky.