Iskrenie

10. kapitola

Katie

Zobudila som sa. Prvým prekvapením bolo, že som vo svojej izbe. Včerajší deň ma poriadne vyšťavil.

Posledné na čo si spomínam je, ako ležím so Samom na plošine uprostred ničoho a hľadím na hviezdnu oblohu. Do riti, dúfam, že som neurobila žiadnu hovadinu!

Pomaly som sa vyplazila z postele. Pozrela som sa na hodinky a moje oči sa určite zväčšili aspoň o tri čísla. Bolo dvanásť preč. Ako je možné, že som spala tak dlho?!

Rýchlo som si pozbierala veci do sprchy. Rozbehla som sa k dverám ale nohy sa mi zaplietli do nejakého popruhu. S rachotom som plesla na zem a parádne si pri tom narazila zápästie.

„Čo to kurva...."

Očami som zablúdila k tmavozelenej športovej taške, z ktorej sa po mojom nálete vysypalo oblečenie. Moje oblečenie sa vysypalo z rozhodne nie mojej tašky! S hrôzou som sa pozrela na seba.

Ešte vždy som bola navlečená v Samovich čiernych teplákoch a obrovskej mikine. Tá tmavozelená taška musela byť jeho. Úplne ma to vyviedlo z miery. Momentálne som ale nemala čas zaoberať sa tým.

Bleskovo som sa pozbierala zo zeme a vyšla cez dvere izby. Snažila som sa tváriť nenápadne, akoby bolo všetko v najlepšom poriadku. Pozde.

Na gauči, ktorý bol otočený chrbtom k mojej izbe sedela Meg a Lucy. Obe sa na mňa vyškierali. Prisahám , že keby nemali uši, kútiky úst by sa im spojili niekde na temene.

„Dobré ránko. Deje sa niečo?" už som spomínala, že hra na nechápavú mi veľmi nejde?

„To sa pýtaš ty nás? Čo je medzi tebou a Samom Maxwellom."

„Už som vám to vysvetľovala. Robíme spolu projekt na sociológiu a..."

„Áno. Jasné. Projekt na sociológiu. A to, že ťa tvoj partner má vyniesť v náručí až do postele je tiež jeho súčasťou? Bonusové cvičenie, alebo tak nejak?"

„Čo si to práve povedala?" veci my vypadli z rúk a rozsypali sa po dlážke.

„Sam ťa včera doniesol až do postele. Bola si úplne grogi. Čo ste včera stvárali počas tých dvanástich hodín, že si bola taká unavená? A...hah...hm...pekný outfit."

Stála som tam ako soľný stĺp. Sam že ma priniesol až hore. On bol v našej izbe? V MOJEJ IZBE!!!

„Hej! Zem volá Katie! Máme niekoho zavolať? Vyzeráš trochu bledo..." obe sa na mňa ustarostene pozreli.

„Ja...nie...ja len...potrebujem sprchu...áno to potrebujem..."

„Hej Katie?"

„Hm?"

„Nepotrebuješ osušku a tak? Veď vieš, bez toho to ide ťažko"

Hodila som zmätený pohľad na veci na zemi. Pozbierala som ich a vošla do sprchy. 

Dnes nepomohla ani teplá voda. Dvadsať minút som sa bezmyšlienkovito šúchala hubkou. Kožu som mala bordovú a ruky ma už začínali páliť. Nedokázala som na to prestať myslieť. A toto bola aspoň tá lepšia časť.

Aspoň som vedela, ako som sa dostala do postele, lenže čo ten čas medzi tým? Poznám sa. Keď som unavená alebo na mol, trepem úplné hovadiny. Čo ak som mu povedala niečo...

Tak som sa zamerala na svoje myšlienky, že som zabudla na obmedzený priestor našej sprchy. Pri odkladaní hubky som rukou zavadila o vodovodný kohútik. Na hlavu som si pustila silný prúd ľadovej vody.

Zvrieskla som. Bolo to takmer také isté, ako keď sa s nami včera prevrátil čln. Čln! Bože, veď ja som sa s ním včera bozkávala! Nedobrovoľne, ale na chvíľu sa mi to dokonca páčilo.

Ľadová voda ma úplne reštartovala. Vytrhla ma z tranzu a konečne som prestala panikáriť.

Tak moment. Za nič zo včerajšej noci som nemohla. Všetko som robila pod vplyvom totálnej vyčerpanosti. A ak sa aj niečo stalo, v podstate je to také isté, akoby som to neurobila ja.

Toto znelo síce pekne, ale nebola som o veľa kľudnejšia.

Najhoršie na tom všetkom bolo, že som si plne uvedomovala prítomnosť nových citov, ktoré vo mne zobudil. Nevedela som, čo si počnem. Toto celé predsa nemôže fungovať. Bála som sa, že bude mojou skazou.

Sam

Zobudil som sa o dvanástej. Cítil som sa, akoby ma prešiel ratrak. Oči mi svietili ako brzdové svetlá a v ústach som mal nechutne lepkavo po tucte penových cukríkov, ktoré sme včera zošrotoval.

Do bytu som dorazil až okolo druhej ráno. Od Kate som síce vyrazil o polnoci, lenže som bol príliš zmätený. Odbočil som k najbližšiemu parčíku a hodinu som sa prechádzal.

Zrejme som tajne dúfal, že studený vzduch usporiada moje rozlietané myšlienky.

To, čo ma spájalo s Kate, bolo na mňa príliš silné. Nikdy pred tým som nič také nezažil. S ňou som sa cítil voľný, šťastný, bezstarostný. Akoby tvorila bublinu, v ktorej zanikajú problémy každodenného života.

Zároveň som sám sebe ešte nikdy nepripadal zraniteľnejší. Nikdy neukazujem svoju zraniteľnú stránku cudzím ľuďom! Lenže Kate mi nepripadala cudzia. 

Čo ak sa to všetko skončí spolu s naším projektom? Budem mať ešte možnosť smiať sa s ňou? Dá mi ešte pocítiť, že jej na mne záleží?

Hlava mi išla prasknúť. Dopekla, musím sa rýchlo pozbierať. Nerád to priznávam, ale začínal som sa báť niečoho, čomu som nedokázal dať tvar alebo meno. Označenie. Vymykalo sa to všetkému, čo som doteraz poznal.

Keď už som bol príliš unavený na seba deštruktívne myšlienky, nasadol som do auta a horko ťažko som sa doviezol do bitu.

A teraz sa pozerám do zrkadla a nespoznávam toho stroskotanca, ktorý na mňa upiera svoje červené oči.

Vyšmochtal sa z izby. V kuchyni na mňa Joe a Matt vyvalili oči. Áno, presne toto mi chýbalo k šťastiu.

„Kámo, ty si sa večer pobil s vlakom?"

„Alebo si sa venoval príjemnejším činnostiam?"

Obdaroval som ich vražedným pohľadom a zavrčaním.

V kúpeľni som na seba pustil ľadovú vodu, ktorá aspoň trochu spláchla tie sračky, čo ma ťažili celú noc.

To, čo som bral ako neškodnú zábavku, bude nakoniec mojou skazou.