Zopár riadkov zo srdca

Kde je Pravda?

Ako trhá ten pocit
moje srdce keď
neveríš, že môj cit
k tebe je opravdivý.

Bolesť v hrudi, agónia
v srdci, v centre všetkého,
uprostred, kde si len ty a ja,
trhá sa na márne kúsky.

Sny zlomené tvojou nedôverou,
ako krehký džbán na okraji stola,
padajúci, stretajuci sa so zemou,
bitý na črepiny bolestných spomienok.

Ako môžeš tvrdiť, že ľúbiš
túto vázu tlčúcu uprostred mňa?
Prečo vždy zabudneš, že sľúbiš,
že ju ochrániš pred pádom?

Toľkokrát si ju lepil potajme,
keď som sa nepozerala.
Lebo som nechcela vidieť.

A tak som necítila pach lepidla
a nevidela hlboké ryhy na povrchu
vzácnej ozdoby, ktorá každým rozbitím
strácala na hodnote.

Nabudúce ju radšej nechaj rozbitú,
aby som sa viac nemohla tváriť,
že nevidím tie črepiny
zarývajúce sa do môjho srdca.

Ak máš v sebe aspoň kúsok citu...
Prosím ťa.
Nerob to.