Je to ako tráva láva
stále máva rukou
máva depky
odraz tváre
obraz duše
súše čo sa nezavlaží
blaží rajom
májom prší srší dážď
a kvietok rastie
šťastie tiež
možno
neviem
občas áno občas nie
je to súhra harmónie
občas cítiš potom menej
potom reveš
ani nevieš
prečo
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Zopár riadkov zo srdca
ŞiirKúsky myšlienok čo vo mne žijú. Občas ich dám na papier. Zriedkavo dám papier cudzím rukám. Tu sú niektoré z nich.
