Zopár riadkov zo srdca

Žiletka

Krvácajúce srdce
napoly zlomené životom.
Plačúca duša
v mori strašidelných prizrakov.
Červené hviezdy
trápiace oblohu.
Slziace nebo
strácajúce vlastnú hodnotu
pod útokom sivých mračien.

Všetci sa pozerali.
Dávali pozor. Odhovárali ju.
No ona nepočúvala.

Črepiny zlámaných slov
rezali ako britva.
Kvapky krvi stekali
po jej nežnej koži.
Bolesť cítila len
okrajovo akoby stála
navrchole zrázu.

Smiala sa, keď
sledovala ostrie režúce
jej zraniteľnosť.
Uisťovala sa, že
všetko bude v poriadku.
Bez ostychu
ničila Jeho dar.

Neľutuje.
Myslela si,
že bude.
Neplakala.
Slzy prúdili iba
z jej žíl.

Urobí to znova?
Ťažko povedať.
Možno keď hviezdy
budú opäť žiariť,
keď obloha bude
v mieri,
keď sa utíši
oceán...
Keď rozlámané kúsky slov
opäť nadobudnú svoj tvar...
Možno vtedy si uvedomí.
Že to bola chyba.