❤❤❤
Venujem Coccobanana
❤❤❤
Deň pred školou som sa rozhodla zostať v Croix o čosi dlhšie. Vedela som, že teraz cez to maturitné obdobie, to už nebude možné. Teda jedine akurát tak cez víkend.
Už som sa z toho tešila, že už mám pred sebou posledný školský rok.
Zdvihla som svoj pohár do výšky. Tekutinu v ňom som jemne rozhýbala. Pozerala som sa dovtedy, kým sama neustála. A až tak som si z pohára odpila.
Na jazyku som pocítila sladkastú chuť červeného vína. To už som dopila aj zvyšok tekutiny.
„Pozerám, že dneska tu nie je tvoja Lulu." Nad jej menom som sa zapýrila. Neušlo mi, čo je medzi nimi. Sám Kyle mi to nepovedal. Veď načo.
„A čo teba do toho." Lakťom sa oprel o barový stôl. Na sebe mal oblek zamestnancov. A okolo pása zaviazanú čiernu zásteru.
„Ty si sa tiež stále dookola vypytoval na Bena." Cmukla som do vzduchu.
Ten sa len zaškeril.
Mala som pravdu. Vždy keď som tu bola sama, ak mal službu. Vždy sa na neho pýtal, kde je. Teraz si už do jazyka zahryzol. Vedel, že už nie sme spolu. Takmer všetci o tom vedeli. Teda moje okolie.
Minule si to všimla aj babka. Hlavne na tej oslave. Neskôr sa ma spýtala, prečo nebol s nami Benjamín. Snažila som sa neznieť veľmi ranene, keď som jej rozprávala o nás, že už my dávno nie sme.
Bola z toho smutná. Obľúbila si hon vždy vravela, že aký je dobrý. Že ten chlapec ma v sebe veľkú dobrotu. Možno sa v ňom mýlila, pretože teraz dobrota z neho nejde.
„Spomeňme vlka a vlk za..." Ani nedopovedal a už bol pri nás Benjamín.
Mlčky mi dolial do pohára červené víno a odišiel. Sám vycítil, že chceme byť samí.
„Amína." Svojím povýšeneckým postojom ma oslovil. Pozeral sa na mňa cez nos. Obzeral si ma. Jeho pohľad pálil. Skúmal tak isto aj moju trpezlivosť, pokiaľ som nevstala.
„Som zabudla. To je vlastne tvoje miesto, že?" Sama som sa z barovej stoličky postavila. Vzala si víno do ruky a šla si sadnúť na druhú barovú stoličku. Nehodlala som teraz zdúchnuť.
Teraz to bolo iné. V žilách mi kolovalo víno. Cítila som sa po ňom taká silná, taká statočná.
Ten sa len zaškeril nad mojou poznámkou. Nesadol si na moje miesto. Od nás delila len tá uvoľnená stolička.
„Kyle, whisky." Ozval sa na barmana. Tiež ho poznal. Akoby nie. Ale kamaráti nie sú. To len ja.
Ďalšie k nám a Benovi nalial svoju objednávku. A znovu odišiel kde si do skladu.
„Nechceš si pripiť na náš rozchod, keď už sme tu." Slizký vytvoril na svojich tak krásnych perách odpornú grimasu a ešte s odpornejším chrapľavým povýšeneckým hlasom.
„Toto ja nebudem počúvať." Do seba som vliala celý pohár. Položila ho na bar. Vstala som zo stoličky a obišla ho.
Teraz ma už nechytil za lakeť, ako to spravil minule. Teraz som mala voľnú cestu. Sama som vyšla z podniku.
Na oblohe vládla tma. Mesiac sa týčil medzi drobné hviezdy.
Spomínam si ako ešte keď som bola malá, moja mamka hovorievala, že vždy si mám niečo priať ak hviezda spadne.
Pozerala som sa na oblohu. Stála som na chodníku uprostred tmavej noci a hľadela na tmavú oblohu. Už do nôh som dostávala chladný mráz. Blížil sa september. Farebná jeseň.
Ako som tak pozerala na tú oblohu nič som nevidela. Prstami som si na krku nahmatala srdiečko. Náhrdelník, ktorý pre mňa toľko znamenal. Mám s ním spojené rôzne myšlienky.
Najviac na ktorú si spomínam, je Benjamínova ako mi ho v deň Vianoc priniesol. Ani som si nevšimla, že som ju stratila. Neho prsty ako sa dotkli mojej pokožky. Tá elektrina, čo medzi nás prešla. Musel to cítiť aj on. Určite musel.
Zrazu ma okolo pása chytili mužské ruky. Zacítila som tak známu vôňu. A ešte jednu. Whisky. Ben.
Otočila som sa k nemu.
Naozaj pri mne tam stál. Jeho tvár bola vážna. Žiadny úsmev. Dokonca ani oči sa nesmiali. Boli chladné. Teraz ani neboli tak svetlé ako cez deň. Ale naopak. Boli tmavé, veľmi tmavé. Hltavý ma. Znova. Akoby to bolo na začiatku, čo sa ma snažil cez svoje ľadové modré oči zhypnotizovať.
„Ben." Vydýchla som jeho meno na jeho pery. V duchu som prosila, nech to nerobí. Nech mi znova neubližuje.
Nedalo sa mu odolať. Bol čoraz bližšie a bližšie. Naše nosí sa len tak tak dotýkali.
„Tak kurevský mi chýbaš!" Jeho dych ma pošteklil na perách. Ako by ma láskal.
„Prosím ťa, Ben." Znova som ticho prehovorila. Nechcela som, aby ma pobozkal akoby sa nič nestalo. Pretože sa stalo. On sa bozkával s inou ženou. A to na našom rande.
Po líci mi tiekla malá slza, ktorú som nechala tam. On si ju nevšimol. Jeho oči boli mierne privreté. Jeho telo sa pomaličky približovalo. Prerývane začal dýchal.
Až teraz som si uvedomila, že v ruke držím srdiečko z náhrdelníka. Pustila som ho.
Jednou rukou mi pustil pás. No v zapätí ju priložil na moje líce. Tvár si nastavil, tak aby ma mohol pobozkať.
Pri tak nežnom dotyku, sa mi zrýchlilo srdce. Môj dych sa zasekával, ako by som mala každú chvíľu prestať dýchať. Nevedela som, čo mám robiť. No moje zmysli našepkávali, aby som ho pobozkala. Moje telo túžili po ňom. Dokonca moje pery sa samé ťahali k tým jeho.
Naše nosí sa dotkli. To už po celom mojom tele prešla elektrina, ktorá došla až do nôh. Keby niet jeho držania, už som na zemi.
Už som cítila jeho dych na mojich perách. Vábil ma. Už sa perami letmo dotkol môjho kútika...
