Príbehy starého Dhaaka

212 22 11
                                    

08.

Príbehy starého Dhaaka

Na prístavnej planéte Geen

V geenčine na to neexistoval dokonalý výraz, no ak by som mal preložiť Dhálijské slovné spojenie bakitt et turu, povedal by som, že to znamená niečo ako šťastie je vrtkavé.

Niekoľko týždňov bolo všetko skvelé. Práca prvého dôstojníka sa mi páčila a uvedomil som si, že nie je natoľko odlišná od mojej prvotnej úlohy chlapca pre všetko. Robil som, čo som musel, akurát boli tie úlohy dôležitejšie. A ak som niečo prikázal niekomu z posádky, poslúchol ma. Niežeby som bol nejako obzvlášť zaťažený na podriadenosť ostatných, ale bol to dobrý pocit. Doteraz – hoci som už neraz dokázal, že nie som úplne neschopný – sa na mne často zabávali a častovali ma poznámkami typu: „To nie je pre také decko ako ty." alebo, „Až vyrastieš to možno zvládneš. Ak vôbec vyrastieš." Teraz ma brali o stupeň vážnejšie, no ich dobromyseľné žartíky nezmizli.

Často sme sa vracali aj na Geen. Kapitán mal kopu práce s tým, čo nám Sankta Rosa ukradla a ušla aj spolu s tým. Kapitán mi neprezradil o čo šlo, ale na nejaké dve stretnutia si ma bral so sebou. Bol som v tom troška stratený, lebo on s prítomnými už očividne hovoril a ja som nevedel, o čom je reč. Vždy, keď som sa ho spýtal, čo bolo v ukradnutých debnách, odbil ma s tým, že to nepotrebujem vedieť. Mal som však pocit, že to vedieť potrebujem, akurát on sa nechce podeliť o toto tajomstvo. A môj šiesty zmysel často neklamal.

Snažil som sa v tom nerýpať, ale moja zvedavosť zopárkrát zvíťazila a vypočul som si niekoľko rozhovorov, ktoré by boli bežnému uchu skryté. Avšak ani napriek tomu som nezistil, čo sa v debnách nachádzalo.

Tak som to vzdal. Ak ma zobral na nejaké stretnutie, šiel som, venoval som rozhovoru aj pozornosť, ale obzvlášť som sa v tom nekutral. Voľné dni som trávil s Leneliie a občas som si skočil aj za Citzerom a Cloe.

Malého Gyídára, ktorý sa domnieval, že je mojim synom, nazvali Lunatic. Jeho šialenstvo neprešlo a aj po niekoľkých týždňoch si myslel, že som jeho otec, ktorý pracuje ďaleko a rodina Citzera ho len vychováva. Cloe usúdila, že vajíčko zrejme utŕžilo úraz – či už mojou vinou v doku, alebo predtým – a to trocha blokuje premýšľanie malého Lunatica. Jeho rodičia dúfali, že sa to možno ešte utrasie, no každým dňom tomu dávali menšie šance. Mal som teda nevlastného syna, ktorý sa na mňa vešal vždy, keď som sa objavil. Snažil som sa mu vyhýbať všetkými možnými spôsobmi, ale ak ma raz zbadal, nemalo to konca. Nebol som si istý kto bol z celej situácie najviac zúfalý. Či on za to, že ho jeho tatko nemiluje, alebo ja za to, že ma miluje syn, ktorého nemám. Bolo to celé zamotané.

Pred dvoma dňami začal jeden z tých týždňov, ktoré sme trávili na Geene. Kapitán bol vybavovať kadečo – celkovo zásoby, ukradnutý tovar, miesto v prístave a tak ďalej. Nebolo toho málo. Nejaké úlohy dal aj mne, ale tie som zvládol za deň. Ten ďalší som trávil s Lenellie.

Bolo neobvyklé teplo a jej kolegyňa povedala, aby si dala chvíľu oddych a užila si, že jej robím spoločnosť. V tej chvíli ma zaliala červeň, ale pri Leneliie som to dokázal odignorovať. Spoločne sme vykročili uličkami Geenu, ulievali sme sa, rozprávali, držali za ruky a občas pobozkali.

Ani neviem ako sa stalo, že sme skončili v jednom opustenom stánku na periférii planéty. Zrazu sme sa nedotýkali len rúk toho druhého a bozky boli o čosi intenzívnejšie. Rozpaľovali miesta, o ktorých som poriadne ani netušil a cítil som, že ona je na tom podobne. Naše srdcia šialene búšili v tom istom rytme.

Syn Galaxie ✔Where stories live. Discover now