Syn Galaxie ✔

Ako sa z chlapca stáva legenda

07.

Ako sa z chlapca stáva legenda

Na prístavnej planéte Geen

Srdce mi búšilo ako o preteky. Mal som len jednu šancu a ak čo i len jedna premenná zlyhala, bol som nahratý. V tomto pláne som riskoval všetko.

Ak by som poslúchol Kapitána, zomrelo by niekoľko Gyídárov. Ak by som poslúchol svoje srdce, prišiel by som o svoje postavenie. Ale v tomto mojom úžasnom pláne som mohol prísť o všetko. Medzi inými aj o život.

Nemohol som vedieť ako posádka Sankta Rosy zareaguje na celú situáciu. Mohli sa postaviť proti mojej posádke, čím by som ohrozil život svojej rodiny. Na našej lodi boli všetci zdatní a nepochyboval som o tom, žeby sa vedeli brániť, ale nepáčili sa mi naše vyhliadky. O černoškovej lodi som veľa nevedel a nemohol som tak porovnať sily. Mohli byť v niekoľkonásobnej prevahe.

Avšak nebolo ani zďaleka isté, že majú zdroje na to, aby na nás zaútočili. Ani Citzer presne nevedel aká časť posádky černoška – ktorý sa v skutočnosti volal Chern – sa nachádza na Geene. Možno tu bolo len zopár tvorov a oni preto operovali v tichosti, lebo by nevedeli odraziť našu posádku.

Ale to všetko boli len dohady. A nech to bolo akokoľvek, stále tu bola možnosť, že sa jednoducho okamžite rozhodnú odpáliť svoj dok a celú Citzerovu rodinu pošlú na večný odpočinok.

A aj v prípade, žeby všetko vyšlo podľa môjho chabého odhadu, tu bola možnosť, že moja sólová akcia pohnevá Kapitána a proste ma vykopne. Nebol krutý a mal som pocit, že ma má rád, ale bol len pirátom. A tí neposlúchnutie rozkazov trestali.

V stávke bol môj život – fyzicky aj psychicky.

Zhlboka som sa nadýchol a umiestnil som nálož pod hordou debien. Snažil som sa ich vyprázdniť, ale v prístave bolo niekoľko tvorov a tak som neriskoval odhalenie. Dúfal som len, že nevyhodím do vzduchu niečo cenné.

„V prvom rade sa musíme postarať o to, aby sme odlákali ich pozornosť," povedal som Citzerovi, ktorému sa môj nápad celkom pozdával. Pokým si teda nevypočul celý plán. Potom už taký nadšený nebol. Aj jemu bolo totiž jasné, že to môže vypáliť všelijako.

Prebehol som niekoľko metrov a prekľučkoval cez debny. Nálož bola umiestnená v blízkosti Sankta Rosy a dúfal som, že menšie bum poslúži na to, aby som odlákal ich pozornosť od doku a aj od nákladu, ktorý strážia.

Dosť veľa času som zabil tým, že som sledoval pohyb okolo miesta, kde sa nachádzal náš tovar a bolo ich tam dosť. Bol som si presvedčený, že sa okolo toho miesta zhŕkla väčšina posádky černoška, ale istý som si nemohol byť. A nechcel som nič podceňovať.

Vyšiel som z bludiska debien a škrtol som zápalkou. Malý plamienok sa roztancoval a ja som ho priložil ku koncu dlhého motúza, ktorý som natiahol. Podľa mojich výpočtov som mal takých päť minút, kým to vyletí do vzduchu.

„Je ich tam veľa, takže ak ich chcem stadiaľ dostať, budem potrebovať loď. Ale dosť nenápadnú na to, aby to nikomu neprišlo podozrivé."

Druhá fáza môjho plánu mala niekoľko častí. Prvou z nich bolo ukradnutie malej lode, ktorá sa hompáľala na vesmírnych vodách na samom konci prístavu. Počas výbuchu som už musel byť na nej, aby som s ňou mohol vykĺznuť v čo najvhodnejšom momente.

Kým som sa ja trmácal cez prístav, Citzer tiež odvádzal svoju časť práce. Pomocou Mäma posádke Sankta Alicie práve poslal presné umiestnenie nášho nákladu a zároveň aj varovanie, aby boli nenápadní. Ten odkaz mohol vystreliť akokoľvek – mohli mu uveriť a aj nie. Pôvodne mal ísť Citzer osobne, ale možnosť toho, žeby mu uverili a celá posádka by sa rýchlo presunula, bola mizerná. Vedeli však, že Mäm skutočne poslúcha len mňa a tak budem mať s celou správou nejaké dočinenia. A to mohlo fungovať.