Wolpovia sa nedajú

202 27 4
                                    

05.

Wolpovia sa nedajú

Na prístavnej planéte Geen

Kedysi som si prácu pirátov predstavoval inak. Viac... no, ilegálne. Pobyt na lodi Sankty Alicie ma však surovo vyviedol z omylu a dokázal, že piráti už ani zďaleka nepokúšali hranice zákona tak ako kedysi. Boli niečím ako obchodníkmi a námorníkmi nad zákonom. Nemali – teda nemali sme – nahlásené lode a lovili sme bez súhlasu či odporu zvyšku galaxie. Nič nás nespútavalo a všetko sa dialo v akomsi medzipriestore galaxijného zákonníka, kam nedočiahli pravidlá. Nemali sme nahlásené ani zbrane, ani tovar, ktorý stále končil všade možne.

Piráti už málokedy útočili na iné lode. Ak sa tak stalo, šlo skôr o výnimky ako o pravidlo. Často sa do rozporov a menších bitiek dostávali pirátske lode navzájom, pretože súperili o teritórium lovu. V našej galaxii sa nachádzalo zopár miest, na ktorých sa dali chytať drahé kovy, miesta, kde sa dali zohnať asteroidy... A každý chcel samozrejme len to najlepšie. Viedlo to k niekoľkým sporom. Hovorilo sa, že za jeden ev prebehne asi tak tucet menších bitiek, ktoré trvajú niekoľko dní, aby sa obmedzili straty na životoch.

Najväčšia námorná bitka, ktorá sa za posledné evy odohrala, sa týkala oblasti Lafu. Okolo neho sa dali vždy pochytať tie najrôznejšie predmety, či horniny, alebo kovy. Tvory mali z toho miesta najviac peňazí.

Sankta Alicia bola len malou pirátskou loďkou vedľa všetkých velikánov. Ale zdalo sa, že sa za posledné evy štverá na vyššie a vyššie postavenia. Lunčania začali platiť viac za kamene, ktoré sme zbierali počas našich ciest a Kapitán si vytvoril celkom stabilný vzťah s Dhaliami, ktoré nás zásobovali zbraňami a občas aj nejakými pochutinami.

Prednedávnom loď vymenila staré a špinavé plachty za čisto nové a také biele, až som ich ľutoval vyberať z obalov, v ktorých boli poskladané. Kapitán dal vyrobiť aj novú pirátsku vlajku, ktorá bola presne ako terajšia, len novšia, čistejšia a krajšia. Hlava wolpa trónila v jej strede a odkedy na palube žil Mäm, mala táto vlajka úplne nový význam.

Jednou nohou som sa odrazil od zábradlia a držal som sa pritom visiaceho lana. Podrážkami som sa oprel o hlavný stožiar a zastavil som svoj čudný let. Vyliezol som niekoľko metrov a hľadel som na žiaru, ktorá prichádzala od Geenu. Už nebol ďaleko.

„Ako nejaký majmo," pomenoval ma Mist, môj najbližší kamarát na lodi.

Ukázal som mu vztýčený prostredník a on sa na mne dobre zabával. Jeho tichý smiech som počul ešte aj vtedy, keď dorazil k prove.

Tretie oko Cyclopiánov fungovalo aj napriek tomu, že som si ho neustále zakrýval červenou šatkou. Už prešiel nejaký čas od doby, čo som odhalil kým vlastne som, no odvahu na to, aby som to prezradil aj pred posádkou, som nenabral.

Možno nebola legenda o Cyclopiánoch úplne neznáma nikomu, no boli to piráti. A tí sa rozprávkami nezaoberali. Nevedeli o nich takmer nič. Overil som si to.

Keď som sa pred niekoľkými mesiacmi vrátil na loď, všetci na mňa hľadeli totálne šokovane a nechápavo. Niektorí sa ma snažili na začiatku aj vykopnúť, lebo ma s krátkymi vlasmi nespoznávali. Až mi to bolo smiešne.

Vedel som a počul som, že si o mne šuškali ešte najbližšie týždne. A práve preto som si bol istý, že nikomu z nich Cyclopiáni ani nenapadli. Pirátov takéto veci nemali prečo zaujímať a už vôbec ich nemali kedy zisťovať. Väčšinu času boli zavretí na jednej lodi, kde sa ohováračky riešili maximálne ohľadne členov posádky. Keď sme zastali na nejakej planéte, väčšinou šlo o obchodné záležitosti. A až prišlo na iné veci – či už chľast alebo ženy – každý mal dôležitejšie úlohy a nejaké legendy a bájky ich nemohli trápiť menej.

Syn Galaxie ✔Waar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu