„NEVYZERÁŠ BOHVIEAKO DOBRE...spala si vôbec?" pýtal sa starostlivo Theodor, zatiaľ čo ma obletoval zo všetkých svetových strán. „Lavinia, nie je to lístie v tvojich vlasoch?"
„Áno je, láskavo sa ma nedotýkaj Theodor. Už nie si môj priateľ, vyhodil si ma zo školských novín – ony boli jedinou vecou, na ktorej mi skutočne záležalo. Ale ja ti dokážem, že na to mám. Ešte oľutuješ, že si ma vyhodil."
„Na koho to pozeráš, Lavinia?" pýtal sa Theodor, celkom ignorujúc moje predchádzajúce slová. Krútiac hlavou som si povzdychla, no pohľad neodvrátila.
„Na Wildera Jeffersona."
„Myslel som si, že si vravela, že ťa Wilder nezaujíma."
„Nuž, Theodor, Wilder sa odrazu javí omnoho zaujímavejší, keďže je mojou vstupenkou späť do hry."
„Nerozumiem..."
„Nemusíš rozumieť. Všetko pochopíš v ten pravý čas, milý Theodor." Zodvihla som svoju tašku z podlahy, na ktorej doposiaľ sídlila a s úsmevom dodala: „Ďakujem ti, drahá dlážka, za dočasné uskladnenie mojej tašky. Si nápomocnejšia ako samotný Theodor Anderson."
Rýchlim krokom som kráčala k Wilderovi. Skôr, akoby som sa nazdala, Theodor ma predbehol a rukou zastavil. „Čo si myslíš, že robíš?"
„Idem za mojím novým priateľom, Wilderom Jeffersonom."
„Lavinia, prosím ťa, prestaň vystrájať. Len sa strápniš."
„Nie, Theodor, jediný, kto sa strápňuje, si ty. Nechaj ma prejsť, inak ti vykĺbim ruku...vieš, že nežartujem."
„Fajn, choď si, no ak ťa vysmeje alebo ti nebodaj zlomí srdce, potom nech ti ani nenapadne ísť vyplakať sa ku mne."
„Nemusíš sa obávať, Theodor. Si posledným ľudským tvorom, ktorého by som pri smutnej chvíli vyhľadala."
ВИ ЧИТАЄТЕ
Drahý Wilder
Короткі історії❝ DRAHÝ WILDER, človek by čakal, že sa po toľkom čase konečne poučíš. Ty však si aký si, a navždy sebou ostaneš. Nemá cenu pokúšať sa ťa zmeniť. Si hlupák, Wilder Jefferson, pretože nevidíš, koľko potenciálu sa v tvojej duši skutočne skrýva... ❞ • v...
