Depresia je SLABÉ slovo

Časť jedenásta

Vyšla som z domu. No ešte som išla skontrolovať Blackie do záhrady, či ma dosť vody. No v tom som uvidela Blackie ako spokojne leží pri Andym ktorý sedel na mojej hojdačke.
„Čo tu robíš? Prečo nie si v škole?" Andy na mňa udivene pozeral.
„To čo sa s tebou stalo?" zrejme môj čierny rúž a čierne oči, vlastne celá som bola v čiernom. No asi ho to zarazilo.
„Čo je?! Nepáči sa ti to? Tak nepozeraj!" začala som sa prebúdzať. Moje staré ja.
„Nie, si nádherná... Len som nečakal, že si ty niečo takéto oblečieš." Odpovedal.
„Rada ťa spoznávam. Stará Uriel sa vracia." Odpovedala som.
„Nedáš si pivo? Aj tak sa do školy neoplatí ísť." Navrhla som.
„Okey."
„Tak počkaj tu hneď nejaké prinesiem.

Vošla som do domu a zobrala balenie piva. A následne aj jednu vodku. Veď som predsa stará Uriel.

„Preboha to chceš vypiť?" zhrozene poznamenal Andy. No asi má pravdu že je toho veľa.
„No veď čo sa nepopije to sa odloží." Milo som sa usmiala.
„Tak ako chceš."
Rozbalila som balenie piva a hodila som mu plechovku. Ako sme tak pili a rozprávali sa, o všetkom možnom.

Začalo hrozne liať. Rýchlo sme zutekali dnu. Smiali sme sa.
„Máš celú tvár roztečenú." Uťahoval si zo mňa Andy.
„Okey, idem sa umyť. Níč sa tý neboj." Hovorila som z dosť zamotaným jazykom. Niektoré slová som až komolila. Na tom sme sa smiali najviac. Išla som do svojej izby a začala si čistiť tvár.

O necelú chvíľku bol pri mne Andy. Postavila som sa, chcela som si tvár opláchnuť ešte v kúpeľni z čistou vodou. No tam som nedošla. Došla som len po Andyho.
Ten ma začal bozkávať. Ja som mu bozky opätovala. Ani som sa nenazdala, a ležali sme na mojej posteli. Bozkával ma snáď všade. Už dlho som necítila toľké vzrušenie. Bola to explózia citov. Jeho ruky boli všade. Naozaj všade. Začal ma vyzliekať. Nebránila som sa.

Od toľkého vzrušenia som nedokázala normálne rozmýšľať. Chcela som to tu a hneď. Sama som tomu nechápala. O pár minút som už cítila niečo iné ako ruky. Bol vo mne. Až v tejto chvíli som si uvedomila, ako som po celý čas po ňom túžila.
Prebudila som sa podvečer. Bolo pol šiestej. To znamenalo, že čoskoro príde môj brat. Hneď som budila nahého Andyho. Rýchlo sme sa obliekli. Andy odišiel. No pred tým ma ešte pobozkal. Našťastie sme obaja ako tak vytriezveli. Teda aspoň trocha.

Vošla som do záhrady. Až teraz som si uvedomila, koľko sme toho popili. Z tej vodky ostala ledva tretina. A pivo nebolo už ani jedno.
„Fúha." Povedala som si. Rýchlo som všetko povyhadzovala. Iba vodku som odložila.
Potom som si sadla do kuchyne. Až teraz som si uvedomila, že čo sa stalo. A ostala som len šokovane sedieť.

                                                                  🐾🐾🐾

Samozrejme ako stále, každá ⭐️ a 💬 ma potešia.

Tak šup 😊