Stuck with You

28. kapitola

Konečne boli Vianoce, sviatok, na ktorý som sa tešila snáď celý rok a mne sa chcelo umrieť. Bolela ma hlava, strašne ma bolela zo všetkého toho alkoholu a neskôr aj rozmýšľania. Po tom bozku som jednoducho nemohla zaspať. Stále som musela myslieť na to, aké má zámery. Možno žiadne a možno ho k tomu dohnal alkohol, ale zdal sa mi dosť triezvy, keď mi želal veselé Vianoce, a potom bez vysvetlenia zmizol vo svojej izbe. Za tých pár hodín, čo som nevedela zaspäť mi prišlo na um pár vysvetlení: za prvé, celá tá vec s naším priateľstvom bola len pasca; mal v pláne ma zviesť a pomstiť sa mi tak za všetky tie roky, čo sme sa hádali. Za druhé, nejako vytušil, že sa mi páči a tým bozkom sa o tom chcel len presvedčiť. A za tretie, páčim sa mu, čo je ale dosť nepravdepodobné.

     Nespokojne som zamrnčala a pretočila sa na druhý bok. Nikdy by som nečakala, že budem musieť riešiť problémy s nejakým chalanom. S veľkou väčšinou som sa priatelila a zvyšok sa ma bál. A potom tu bol Potter, moja nemesis. Moja bývalá nemesis. Kedy som sa dostala do bodu, keď už neriešim, ako sa mu efektne pomstiť, ale ako sa k nemu správať potom, čo ma pobozkal? Znova. Poraďte mi niekto, prosím...

     Nakoniec som sa nejako vyhrabala z postele, obliekla sa a vyšla z izby. Potter sedel pri krbe, niečo jedol a keď ma uvidel usmial sa. Nervózne som mu ten úsmev opätovala. Rozhodla som sa tváriť, že sa nič nestalo. Možno si pomyslí, že som bola príliš opitá a nič si nepamätám.

„Veselé Vianoce,“ poprial mi a mňa zamrazilo. Nepamätá si, že už mi to raz zaželal?! Možno to nakoniec bol on, kto bol príliš opitý a nič si nepamätá. Och, kiežby, všetko by potom bolo jednoduchšie!

„Veselé Vianoce aj tebe,“ odvetila som. Snažila som sa tváriť, čo najprirodzenejšie. No tak, Alyssa, to zvládneš! Sadla som si oproti nemu.

„Čo si dostala?“ opýtal sa. Zvraštila som čelo.

„Eatonová, veď sú Vianoce, musela si dostať nejaké darčeky!“

„Och!“ hlesla som. Darčeky, no jasné! Úplne som na ne zabudla.

     Vyskočila som na rovné nohy a náhlila sa späť do svojej izby. Pri posteli som mala kopu elegantne zabalených darčekov. Vzala som si ten úplne na vrchu. Bol od rodičov. Chystala som sa z neho strhnúť papier, keď som začula: „Hej, Eatonová, to ma tu len tak necháš stáť?!“ Postavila som sa z postele a podišla k dverám, ktoré som nechala otvorené. Potter stál pod schodmi a prosebne na mňa hľadel. Založila som si ruky na hrudi.

„Sľubujem, že nijako nezneužijem situáciu,“ prisľúbil.

„Nemôžem darčeky otvárať pred tebou!“ zvolala som. „Čo ak som dostala nejaké spodné prádlo?“ Potterovi zasvietili oči. Zovrel zábradlie a tváril sa zúfalo.

„Eatonová, prosím,“ zaprosil. Asi som sa už načisto zbláznila! Vytiahla som prútik a sňala kúzlo, ktoré mu bránilo vojsť do izby. Chvatne vybehol po schodoch.

„Ďakujem,“ zamrmlal a vtisol mi bozk na čelo. Tak ma to ohromilo, že som ešte dve minúty nepohnute stála na mieste.

     Postupne som otvárala darčeky a Potter sa na mňa vzrušene díval. Asi je zaťažený na darčeky alebo čo. Od rodičov som dostala leštiacu sadu na metly, od Kat pár rubínovo červených náušníc a jahodový šampón, ktorý tak milujem. Od Rose som dostala ako inak knihu, teda vlastne štyri- moje vlastné prvé štyri knihy Nástroje smrteľníkov , od Dom ručne vyrobenú šatku s chrabromilským levom a nejaké spodné prádlo, ale našťastie som ho stihla skryť pred Potterovým zrakom. Na Dom sa dá vždy spoľahnúť. Od Roxanne som dostala súpravu piatich náramkov. Prekvapilo ma, že som dostala darček aj od Marcusa, bol to dres môjho najobľúbenejšieho futbalistu. Bola som z toho taká uveličená, že ma Potter musel pomykať za plece, aby som sa prebrala. Posledný darček bol od starej mamy, čo ma šokovalo. Ešte viac šokovaná som zostala, keď som si uvedomila, že jej darček je ten najväčší. Otvorila som veľkú bielu krabicu a...