7. kapitola

6.1K 551 13
                                    

7.     kapitola

Mali sme dosť. Totálne otrasení sme s Potterom vyšli z izby a následne aj z domu. Stále som nemohla uveriť, že s tým Rose súhlasila. Len preto, že sa ona načisto zbláznila, neznamená, že sa musím aj ja!

     Vrátili sme sa späť do domu, kde vládla oveľa príjemnejšia atmosféra, ako v dome oproti. Blúdila som v myšlienkach, takže som si nedala pozor a potkla sa o taburetku, ktorá, ktovie prečo, ležala uprostred cesty. Prepadla som cez ňu a s buchotom sa rozpleštila na zemi.

„Do pekla!“ zanadávala som. Sadla som si a začala si šúchať udreté koleno. Potter vybuchol do smiechu, len sa tak prehýbal. Podkopla som mu nohy a on žuchol na zadok vedľa mňa.

„Chceš zobudiť celý dom?!“ zasyčala som.

„Alyssa, Al, čo to tu stvárate?“ spýtala sa rozospatým hlasom Dom, ktorá práve vyšla z kuchyne s pohárom vody v ruke.

„Ja...hm...bola som námesačná,“ rýchlo som si vymyslela. „Potter si išiel po vodu a zbadal ma akurát, keď som zakopla o túto taburetku. Začal sa na mne dobre zabávať.“ Dom na nás zostala prekvapene pozerať. Vrhla som varovný pohľad na Pottera.

„Áno, presne tak to bolo,“ prisvedčil a zdvihol sa zo zeme.

     Vstala som a podišla k stále ohromenej Dom.

„Poď, Dom, ideme spať,“ vyzvala som ju, ale ona nepohla ani brvou. Pripadala mi ako námesačná. Vzala som jej poloplný pohár z rúk a strčila ho Potterovi.

„Na! Ja ju odvediem do izby.“ Chytila som ju za lakeť a vyviedla ju po schodoch. Neprotestovala, ale ani nespolupracovala. V momente, ako som ju uložila do postele, zatvorila oči a zaspala. Naše nočné dobrodružstvo s Potterom možno nakoniec zostane neodhalené. Ľahla som si do spacáka a takmer okamžite som upadla do bezsenného spánku.

     Prešli dva dni a Rose sa silou mocou snažila dať ma dokopy s Potterom. Každý deň doslova žobrala, aby som zostala na obed aj na večeru, a potom ma nútila sedieť medzi ňou a Potterom, ktorý ma neustále drgal lakťom. Až už som to raz pri obede viac nevydržala a vyštekla naňho: „Môžeš ma láskavo prestať drgať?!“

„Keby si nezaberala toľko miesta...“

„Tak sa posuň, nemusíš byť na mne taký nalepený!“ odvrkla som.

„Ale no tak, nemôžete proste zakopať vojnovú sekeru?“ nadhodila Rose zmierlivo.

„Nie, Rose, nemôžeme! Nech už sa pokúšaš o čokoľvek, prestaň s tým, pretože my dvaja sa hádať neprestaneme! Zmier sa s tým konečne!“ nakričala som na ňu, vstala od stola a za prekvapených pohľadov všetkých naokolo, som odišla k sebe domov.

     Ako náhle som sa zvalila na posteľ u seba v izbe, dobehli ma výčitky svedomia. Nemala som na Rose kričať, ale... koledovala si o to! Nechápala som, čo ju to odrazu posadlo. To, že sa ona a Scorpius prestali hádať, neznamená, že sa prestaneme aj my s Potterom! Koniec koncov, my dvaja sme vždy mali horší vzťah než oni dvaja. Rose jednoducho nemôže čakať, že zabudneme na všetky  tie veci, čo sme jeden druhému povedali a urobili. Také jednoduché to nie je!

     Ozvalo sa jemné zaťukanie na dvere a dnu vstúpila moja mama. Ešte mala oblečený svoj biely pracovný odev a hnedé vlasy mala zviazané do prísneho drdola.

Stuck with YouWhere stories live. Discover now