Stuck with You

16. kapitola

    Nová kapitola! :D Snáď sa bude páčiť :)

Nadchádzajúce ráno som sa zobudila na ohromnú bolesť hlavy. Chvíľu som nebola schopná ani len sa pohnúť, taká ostrá bolesť mi pulzovala v hlave. Keď to konečne ustalo pomaly som sa posadila na posteli a... stuhla som. Zelené prikrývky, strieborné závesy, to nevyzeralo ako moja izba. Zelená a strieborná sú predsa farby Slizolinu... Oči sa mi rozšírili poznaním. Potterova izba! Vystrelila som z postele, akoby ma bola kopla elektrina a hneď sa na ňu znova zvalila, pretože sa mi rozkrútila hlava.

„Konečne si sa prebrala?!“ ozval sa spoza mňa známy sebavedomý hlas. Otočila som sa na Pottera, ktorý sedel za stolom a pil kávu.

„Prečo som v tvojej izbe?“ spýtala som sa ho a opatrne sa postavila na nohy.

„Mňa sa nepýtaj,“ pokrčil plecami, „to ty si sem včera večer vbehla.“

„Dúfam, že si nezneužil situáciu.“ Potter sa zaksichtil.

„Fuj, Eatonová, nekaz mi ráno takýmito nechutnými predstavami!“ oboril sa na mňa.

„Čo sa vlastne stalo?“ chcela som vedieť. „Pamätám si len, že som si stále len nalievala a nalievala, a potom je všetko čierne.“

     Klesla som na stoličku oproti nemu a masírovala si spánky. To aspoň trochu zmiernilo tú otupujúcu bolesť. Potter nalial kávu do druhého pohára a posunul mi ho.   

„Cením si, že sa mi snažíš pomôcť, ale žiadny úplatok nezmierni môj hnev voči tvojej osobe,“ povedala som. „Nezabúdaj, že iba kvôli tebe som teraz v takejto situácii.“

„Nie, do tejto situácie si sa dostala sama, Eatonová,“ odporoval mi. „Mohla si predsa odmietnuť.“

Neúprimne som sa zasmiala. „Jasné, porušiť tak dohodu a odohrať zápas nahá?! Takú radosť ti neurobím, Potter.“

„Tak sa teda prestaň sťažovať a vypi tú kávu.“ Zvraštila som nos.

„A nechceš ma náhodou otráviť, keďže tvoj včerajší pokus otráviť ma alkoholom nevyšiel?!“ Potter sa nahlas rozosmial.

„Prečo by som ťa, pre Merlina, mal chcieť otráviť?“ nadhodil. „Veď si spolu tak skvele užívame!“ Nezbedne sa na mňa usmial a ja som sa naňho zaškaredila. Mala som nutkanie mu aj vyplaziť jazyk, ale vyznelo by to príliš detinsky, tak som si radšej rýchlo odchlipla z kávy. Bola odporná.

„Tak, čo sa včera stalo?“ naliehala som. „Nespravila som nič... nevhodné, však?!“

„No až na to, že si sa v Troch metlách zahrala na barovú speváčku a takmer tam urobila striptíz si nič zvláštne nevyviedla,“ ozrejmil mi s diabolským úškrnom. Šokovane som otvorila ústa a ruka so šálkou mi zamrzla na polceste k stolu. Barová speváčka?! Striptíz?! Pre drahého Merlina, veď po tomto sa v Rokville budem báť, čo i len ukázať!  

„Musel som ťa odtiaľ za hlasných protestov vyniesť,“ pokračoval Potter, „a ty si sa potom rozhodla obzrieť si moju izbu, kde si sa, mimochodom, potom aj zložila.“

„Dobrotivý Merlin!“ hlesla som.

„Ale nemusíš mať strach, výborne si ma pobavila,“ rypol si do mňa Potter. Škaredo som naňho zazrela.

„Nenávidím ťa!“ zvolala som a tresla nedopitý pohár s kávou na stôl. „Všetko je to tvoja vina! Za toto mi ešte zaplatíš!“ Vstala som, ignorujúc tú otupujúcu bolesť v hlave, vyšla z jeho izby a zatreskla za sebou dvere.