Stuck in time

26. KAPITOLA

Slávnostne prisahám, že nič dobré za ľubom nemám...

Rose

,,Weasleyová..." začula naliehavý tón hlasu, ktorý sa strácal niekde v diaľke. ,,Weasleyová..." ozvalo sa opäť, keď s ňou mierne zatriaslo. Prečo ma nenecháš spať aj ďalej? ,,Weasleyová!" Skríkol hlas už naozaj nahlas, čo ju poriadne vytočilo. Jej zamrnčanie sa silno ozvalo v hlave a jej ruka poskytla dokonalé tienidlo pred ostrým slnkom. Pomaly, s námahou, nadvihla viečka.

,,Ty žiješ!" Natešený Malfoy stál vedľa Rose a v očiach mu žiarila úľava.

,,Prečo by som nemala žiť, sakra!?" zavrčala naňho, čo sa ho očividne mierne dotklo. Začala si masírovať spánky, aby sa trošku upokojila. ,,Kde sme teraz?" Vyslovila už o čosi pokojnejšie. Nebolo fér naňho kričať. Nebolo fér naňho kričať po tom čo sa stalo. Počkať, čo sa vlastne stalo? Vyslovila v hlave myšlienku a zopakovala si ju tri krát, či náhodou nepríde na odpoveď. Žiadna neprichádzala. Jediné čo vypĺňalo škáry v jej mysli, bola prázdnota.

,,Rokville. Musím uznať, vyzeralo to tu parádne," nadvihol obočie a popohnala ju, aby sa postavila na nohy. Schytil ju pod pazuchy a vytiahol ju tak, aby stála chodidlami pevne na zemi. Sotva sa pritom zadýchal.

,,Čo sme to urobili, Scorpius?" Jeho meno chutilo na jazyku až príliš divne. Zaprisahala sa, že odteraz ho bude volať už iba Malfoy. Zvučné, sarkastické a diablom požehnané.

,,To mala byť rečnícka otázka, alebo nastala chvíľa, keď si nič nepamätáš a ja ti musím povedať o všetkom, čo sme prežili za posledné dva mesiace?" Zamyslel sa. Áno, vedel myslieť. Mala pocit, že vedel premýšľať naozaj veľa. Dôkazom boli dva mesiace strávené s ním. Doteraz mala o ňom celkom mylnú mienku. Nadvihla obočie a založila si ruky vbok.

,,Keby som si niečo pamätala, nenazvem ťa menom, ale iba priezviskom," poťukala si po čele a pozorne si vypočula čo sa za posledné minúty stalo. Teda, desaťročia, ak mala byť úplne presná.

,,Napadli nás dementori a zrazu, puf, sme presne tam, kde sme chceli byť," rozhodil dramaticky rukami a siahol pod tričko. Rose sa naklonila, aby si časovrat prezrela, no keď ho chytil do rúk, neveriacky ho podržal oproti svetlu. Tvár mu zbledla tak, že takmer ladila s jeho bielymi vlasmi. ,,On... je rozbitý," posledné slovo zúfalo zašepkal a uprel prosebný pohľad na Rose. ,,To,- to nie je možné, ako sa to mohlo stať?!" Zatriasol ňou a zúfalo si prehrabol vlasy. Uchmatla mu časovrat z rúk a skepticky sa snažila chytiť dych. Mal pravdu. Bol rozbitý! Celá od zlosti očervenela a mala  čo robiť, aby sa nerozplakala na mieste. Nie, nemôžem plakať. Nie tu a teraz. Rozšírili sa jej nosné dierky a strčila si predmet do vrecka.

,,Ideme," zavelila som a potiahla Malfoya smerom k najbližšiemu novinovému stánku. ,,Jedny noviny vás poprosím," zaklipkala mihalnicami na pehavú predavačku a trepla Malfoya do ramena, aby mu naznačila, že potrebuje peniaze. Podal jej zopár siklov a ona ich všetky hodila na noviny, ktoré jej predavačka žujúca žuvačku, hodila do okienka. Siahla po novinách a sadla si na najbližšiu lavičku. Takto západnú, ak už nie v príliš modernom oblečení, v ktorom boli naobliekaný. Prebehla prvé riadky a zložila si noviny na nohy. Sedela a upierala pohľad do diaľky, keď jej papier vzbĺkol bez jedinej inej škody.

,,Do riti, Weasleyová, chceš to tu podpáliť?!" Vykríkol Malfoy, ktorý vedľa nej už lenivo vysedával. Opatrne k nemu otočila hlavu a ľadovým hlasom, zúfalým už v prvom tóne naňho zavrčala.

,,Je rok 1976. Ocitli sme sa v roku 1976!" Lapala po dychu. ,,Je 10. augusta 1976," rok nezabudla starostlivo zvýrazniť. ,,Toto," nádych, ,,si posral, Malfoy," ukázala naňho prstom a premýšľala, či mu má vytrhať jeho peknú parochňu, alebo pomaly vydlabnúť oči lyžicou. ,,Mali sme sa dostať do roku 1994, nie do roku 1976, keď naši rodičia ešte ani nejestvovali!" Tentoraz bola ona tá, ktorá si od zúfalstva prehrabávala vlasy. ,,Veď my sa ani nedožijeme našich kamarátov, panebože, my budeme starí dôchodci, keď sa oni narodia! A čo Albus? Roxanne? Dominique? Hugo, môj Hugo," tentoraz sa jej z očí pustil vodopád sĺz. Revala ako malé decko a sopeľ sa jej dral z nosa. Vtedy jej Malfoy chytil ruky a zabránil tým, aby si vytrhla od korienkov guču vlasov.

,,Pozri sa na mňa," zasyčal a trhol ňou, aby otvorila oči. Pokrútila hlavou a aj ďalej silno plakala. ,,Pozri-sa-na-mňa," zvýraznil každé slovo, no oveľa pokojnejšie." Rose otvorila uslzené oči. Utrela si nos rukávom a Malfoy mal výhľad na červené praskliny v očiach, ktoré spôsobil jej plač. ,,My tu neostaneme, je ti to jasné? Premerlina, veď koľko mojich nápadníčok by za mnou smútilo? Weasleyová, nech sa stane čokoľvek, nedovolím, aby sme tu ostali, jasné?" Znelo to ako prísľub, ktorý sa chystal za každú cenu dodržať. Pomaly prikývla a hodila sa mu okolo krku. Síce to nečakal, no objatie jej s nežnosťou vrátil. Rose ho stláčala tak silno, že takmer počul, ako mu praskajú kosti.

,,Ďa-ďakujem," vykoktala zo seba a pretrela si rukávom uslzené oči. Malfoy vytiahol osmrkaný kapesník a podal jej ho. Zhnusene sa naňho pozrela, no aj napriek baktériám ho prijala. Lepšie ako nič. ,,Takže? Aký je plán?" V poslednom čase bola poriadne zúfalá, keď sa musela pýtať na plány ostatných. Štvalo ju, že sa už nemôže spoliehať iba sama na seba.

,,Najskôr si myslím, že je pre nás prvoradá sprcha," brnkol jej po nose a preskočil cez lavičku. Rose ho iba zmätene sledovala, pretože jej mozog bol momentálne úplne v inej dimenzii plnej obáv a strachu, možno aj posunu časových období. Všimla si, že v minulosti bolo chladnejšie ovzdušie, mohlo za to určite globálne otepľovanie v jej storočí. ,,Madam," predniesol Malfoy a podal jej ruku, aby jej pomohol postaviť sa na jej roztrasené nohy. Cítila sa ako chabé sŕnča, ktoré sa práve učí chodiť.

Prešli celou dedinkou a celkom ich zmiatlo, že obchody boli popresúvané a inak pomenované ako v roku, v ktorom žili. Uľavilo sa im, keď zistili, že žiadny vlkodlak sa v dedine nenachádza. V strede dedinky našli čajovňu, kde sa zohriali pred studeným dňom. Na august bola vonku príliš nízka teplota. Rose si pomaly odchlipávala z ovocného čaju, kým Malfoy vychliapal svoje tri za päť minút. Stále sa ju snažil zatiahnuť do konverzácie, no absolútne sa mu to nedarilo. Odmietala sa rozprávať o čomkoľvek, kým si v hlave neutriedila všetky myšlienky. Memontálne mala v hlave úplnú prázdnotu. To sa jej ešte nikdy nestalo. Bol to príšerný pocit a nenávidela ho.

Keď vyšli z čajovne, podstúpili Malfoyov nápad, dať si sprchu. Vošli do najbližšieho hostela, asi najlacnejšieho, ktorý našli. Rose zistila, že Malfoy mal nachystané všetky potrebné veci v taštičke, ktorú pri sebe stále nosil, aby mohol kedykoľvek zasiahnuť. Zväčšovacie kúzlo pomohlo na úkryt peňazí, oblečenia, kozmetiky, aj kariet, či zopár kníh o Obrane proti čiernej mágií a Elixíroch. To všetko však iba pre jednu osobu. Neplánoval ju zobrať so sebou. Možno to bolo práve kvôli tomu, že by mohla hysterčiť rovnako ako teraz.

Malfoy sa zastavil pri malej recepcií, kde sa ledva dalo pohnúť. Stôl bol napráskaný elixírmi, fľaštičkami a starými knihami. Po stenách viseli bylinky a zo stropu visel odpočívajúci, už pravdepodobne vypchaný krokodíl obrovskej veľkosti. Izba bola namaľovaná na zeleno modrú a všade po stenách boli obrazy, alebo iné blbosti, ktoré zaujali svoje miesto. Stará, zvráskavená teta, ktorá sedela na stoličke pred krabičkami s kľúčikmi, si podvihla polmesiačikové okuliare, aby na nich dovidela, aj keď stáli priamo pred ňou.

,,Ooo, študenti!" Zacinkala na zhrdzavený zvonček vedľa nej a vystrelila zo stoličky ako šíp. Podišla ku Malfoyovi s paličkou v rukách a švihla ňou. O dva údery srdca neskôr sa stali dve veci. Prvá, ozvalo sa hlasné kikiríkanie a na Rosinej hlave pristál ťažký kohút. Druhá, recepčná vložila do rúk Malfoyovi kľúčik z kostí. Radšej nechcel vedieť, či sú ľudské. Rose mala čo robiť, aby nezvrieskla, kým kohút nezoskočil na stôl plný harabúrd.

,,Toto je Fantom, je to môj verný spoločník," švacla kohúta po zadku. Rose si myslela, že mu tým naznačila, aby sa zoznámil s neznámymi. Zakikiríkal a vypľul zo zobáka kúsok pergamenu. Obaja sa na pergamen znechutene pozerali, no Rose sa odvážila prečítať si slová napísané rozmazaným atramentom prvá.

,,Novinky: vírivá vaňa a pôrodné babice zdarma?" Prečítala som zdvihnutým obočím a spýtavo sa zadívala na starenu.

,,To sú vymoženosti, čo deti? Vymyslela som to už dávno, takýto luxus nenájdete hocikde," diabolský sa zasmiala, no skoro sa zadusila vlastnou slinou, keď odhalila štrbavé zuby. Hmm, milá teta. Opatrne a zároveň ironicky si pomyslela Rose. Starena sa usmiala, no diery v jej zuboch, bolo ťažké prehliadnuť. Koľko si musela neumývať zuby? Pri tej predstave sa Rose striasla. Starena spojila ruky a opäť vyzerala ako babička, od ktorej chcete počuť rozprávku na dobrú noc. ,,Deti, vitajte u Hrdzavého krokodíla."

Darebáctvo sa podarilo...