Stuck in time

24. KAPITOLA

Slávnostne prisahám, že nič dobré za ľubom nemám...

Rose

,,Mesačný herbológ?" Pokrčila som nosom nad názvom obchodíka na konci ulice Rokvillu. ,,Možno to tu nájdeme," pokrčila som plecami a rozhodla sa vojsť dovnútra. ,,Hlavne nenápadne," zašpkala som vražedne na albína za mnou. Zvonček nad dverami oznámil náš príchod. Starý pán za pultom si nás premeral, no nič nevravel. Oči mal malé, rovnako ako nejaký slepý hlodavec. Okolo nich sa mu javili hlboké vrásky. Na hlave mal hotovú hrivu čiernych vlasov až po plecia. Na to, ako staro vyzeral, nebolo vidno ani jeden šedivý vlások. Hustá brada takmer zakrývala celú časť pier a doškriabané ruky by sa chlpami vyrovnali aj medveďovi. Kým sedel, cez opasok sa mu prelievalo pivné brucho.

,,Dobrý večer." Aj naďalej si bez slov pomaly prezeral stránky Denného proroka. V policiach boli poukladané rôzne druhy Elixírov, ale aj prísad do nich. Bolo tu takmer všetko. Od krídel mäsiarok, cez chrbtice krídlovcov ohnivých, až po mačacie chlpy. Prechádzali sme popri policiach, avšak nevedeli sme nájsť, čo sme hľadali. Keď sme sa v obchode zdržali viac, ako dvadsať minút, zavalitému predavačovi to očividne prišlo divné, pretože sa nám po prvýkrát prihovoril.

,,Čo tu takto neskoro večer robia deti, ako ste vy?" Brada sa mu pohla, takže som zachytila jeho úlisný úškrn. ,,Nemyslíte, že je to pre vás nebezpečné?" Pokračoval tlmeným hlasom. S Malfoyom sme si vymenili pohľady a ja som sa nenápadne priblížila ku blonďavej štici vlasov. Ten predavač mi naháňal strach. Vzápätí som si všimla tovar, čo sme hľadali. Roh jednorožca. Keď som však zazrela ceduľku s cenou, až sa mi hlava zatočila. Dvadsať jedna galeónov nenaškrábeme ani keby sme si odrobili na brigáde celé leto! Fajn, nádych, výdych. Čo teraz?! Nenápadne som hlavou kývla smerom k poličke. Stáli sme v uličke, kde nás predavač nevidel. Začula som, ako jeho stolička zavŕzgala. Pridali sa zvuky krokov, čo spôsobilo, že som začala naozaj panikáriť.

,,Čo teraz?!" Potichu som sa v strese opýtala Malfoya.

,,A čo ja viem?!" Horúčkovito sa striedavo pozeral na mňa a na roh jednorožca. V zápätí ho niečo napadlo. ,,Zabav ho!" Povedal to trochu hlasnejšie ako chcel, no aj tak som bežala naproti tomu zarastenému pánovi. Zastavila som ho za ďalšími dvomi uličkami.

,,Prepáčte," vystrúhala som falošný úsmev. Pohľad mi padol na najbližšiu policu po mojej ľavici. ,,prišli sme si po tŕne z ruže," preglgla som s nádejou, že mi uverí. Prepichoval ma pohľadom, kým sa z ničoho nič neusmial a nevzal tŕne v sklenej nádobe so sebou. Nechápala som, o čo mu ide. Pri pokladni si zapisoval predaj do svojho zošitka, kým sa k nám nepriblížil môj komplic. Predavač po ňom švihol pohľadom a ďalej písal.

,,Dva galeóny." V sáčku mi strčil tŕne do rúk.

,,Ďakujeme, dovidenia!" Snažili sme sa odtiaľ dostať čo najrýchlejšie. Do polnoci sme sa museli dostať do zakázaného lesa.

,,Ale, ale, nie tak zhurta deti," oči mu potemneli. ,,Máte niečo, čo patrí mne."

,,A-ako to?" zhrozene som zazrela na Malfoya. Ako to mohol zistiť?! Malfoy sa určite nejako prezradil!

,,Roh jednorožca nie je lacná záležitosť," oblízol si pery, akoby videl jedlo po týždni hladovania...

,,Bež!" Zvrieskla som na chlapca a strčila ho ku dverám, keď som si uvedomila s čím máme dočinenia. Muž sa nám začal meniť pred očami. Na povrchu tváre sa mu akoby plazila tekutá hmota. Deformovala mu nos, ústa, dokonca aj oči. Vlasy mu začali vyrastať tak rýchlo, že sa to dalo pozorovať voľným okom. Z bacuľatého, nízučkeho pána sa teraz stalo obrovské, svalnaté monštrum.