Stuck in time

17. KAPITOLA

Rose

,,Tak fajn, vstávaj lebo z teba narobím fašírku," upozornila som ho naposledy, pričom sa Malfoy nemotorne hrabal zo zeme. Ponúkla som mu moju ruku, ktorá mu chválamerlinu pomohla a on sa konečne postavil na nohy. 

,,A teraz padáme," kývla som hlavou smerom ku východu. Keď som uvidela záves toľkých ľudí, až sa mi hlava zatočila. Sotila som ho predo mňa, ale s jeho mohutným telom ho sotva pohlo. Keď sme dorazili takmer ku východu, za rameno ma schytila niečia ruka. V rýchlosti som sa strhla, aby som vedela komu zase môžem naložiť do gulí.

,,Ros, kľud, to som iba ja," Josh si ma premeral s jeho podivným úsmevom a ruky zodvihol, hore, na znak obrany. 

,,To si tu aj ty?!" Od zúfalstva som si vošla rukou do vlasov, pričom som si hlasno povzdychla.

,,Čo je na tom zlé? Je to asi najväčšia párty za tento rok! Je tu úplne každý," Nechápavo pokrútil hlavou. Otvorila som ústa, aby som mu niečo odvetila ale vtedy sa na mňa zavesil Malfoy a vtipne zatiahol: ,,Tak tu si! Si to ty, že áno?" Obrátil moju hlavu ku nemu a so zvrašteným obočím si ma premeral.

,,Ros, čo to má znamenať? Odkedy sa paktuješ s týmto chlapíkom?" Sklamane na mňa pozrel.

,,Ja ne- Malfoy pusť mi vlasy!" Zakričala som na neho, pretože mi s neskutočným záujmom obchytkával vlasy a dopodrobna si premeriaval každý jeden vlas.

,,Ako môžu byť také červené?" Neustále zasnene opakoval.

,,Chápem, asi vás vyrušujem," hnusne podotkol Josh a v sekunde bol preč. So zavrčaním som čapla Malfoya po ruke a on ju hneď odtiahol. Konečne som sa predrala k dverám, no keď som zazrela ako sa Vi oblizuje s mojim bratrancom Jamesom, mala som toho naozaj dosť. Neverila som, že zbalil to najpoctivejšie dievča aké poznám, ale dneska ma už nemohlo prekvapiť vôbec nič. Kašlala som na to, že za mnou Malfoy kričí aké mám červené vlasy či, že som na neho príliš rýchla. Vybehla som z toho blázinca a nejakému chalanovi, čo stál pri dverách a snažil sa mi ponúknuť vodku, som bez mihnutia oka ukázala prostredník.

Kým som prechádzala chodbou, šúchala som si rukami o ramená, pretože som si sveter zabudla na posteli. Zabočila som do nejakej zabudnutej chodbičky a posadila sa za stĺp. Zrazu som začula niečie blížiace sa kroky. Neskutočne som dúfala, že to nebude Filch, pretože keby ma dostal, mám poriadny problém.

,,Rose! Tu si!" Skríkol, no ja som dotyčnému naznačila nech si zavrie klapačku. Bol to ten fialovo-vlasý kretén, ako inak.

,,Pšššššt!" Priložila som si prst ku ústam. Odtiahla som ho za môj starý dobrý stĺp a znovu som spustila: ,,Nájdu nás tu a potom ti garantujem, že..." zasekla som sa v strede vety, keď som si uvedomila, čo vlastne povedal. ,,Ty si ma nazval... Rose?!" Od prekvapenia som na neho vypleštila oči.

,,Ty musíš byť riadne opitý," pošepkala som tichým vražedným hlasom, pričom som oči vyvrátila v strop. ,,Scorpius, keď už sa teda nazývame menami, koľko si toho vypil? Tipujem, že si to nepamätáš," dokončila som zaňho skôr ako stihol niečo povedať. Zmĺkol. Začal niečo brblať ale na moju otázku určite neodpovedal.

,,Jeden môj kamarát vravel, že sa mu veľmi páčiš," urobil si krátku pauzu na nádych a pokračoval: ,,Možno to bude preto, lebo máš také nádherné oči. Alebo také červené vlasy... Dokonca ani nikto z Weasleyov nemá také vlasy ako ty. Možno to je kvôli tomu, že máš takú hebkú pokožku s tými malinkými pehami... Alebo tie tvoje rovné, biele zuby. Máš s nimi úžasný úsmev... Niečím to určite bude. Dokonca aj keď si na mňa taká arogantná, mi to príde príťažlivé," povzdychol si. No ja som nemala slov. Malfoy mi tu práve povedal také blbosti, že som ani neverila, že to vyšlo z tých jeho egoistických úst. Práve preto som trepla najnevhodnejšiu blbosť aká mi v tej chvíli napadla: ,,Heh, a kto bol ten kamoš?" Pozrel na mňa najsmutnejšími očami aké som kedy videla. Až mi ho bolo ľúto.

,,Dorcas Brown," zaplietol sa mu jazyk, takže som zachytila iba niečo ako: ,,Docsbrn," chvíľu trvalo kým mi to došlo. Pokrútila som hlavou a dúfala, že nič čo mi tu hovorí, nie je pravda.

,,Potrebuješ sa vyspať... Vstávaj!" Zavelila som a snažila sa ho vyhrabať opäť na nohy. Kým som mu pomáhala postaviť sa, nemotorne mi stúpil na nohu. Skríkla som a pustila ho na zem, pričom bolo úplne jasné, že sa znovu strepe na kamennú dlážku. Zakňučal, no ja som mala sto chutí mu takú vraziť, že by mu stena dala druhú a sopeľ by mu podrezal hrdlo.

,,Kto je tam?!" Začula som Filchov hnusný hlas. Nie, len to nie! Pomyslela som si s veľmi zlým svedomím. ,,Vylez! Vidím ťa!" Kričal a jeho hlas sa približoval stále bližšie a bližšie. Obrátila som sa na Malfoya, ktorý už konečne vyhrabal svoj zadok hore a v rýchlosti som ho pritlačila o stenu za stĺp. Chcel protestovať ale rukou som mu zapchala ústa a dúfala som, že Filch si iba vymyslel, že nás vidí, aby nás vystrašil. Aj keď mi to bolo príšerne nepríjemné, musela som sa viac zaprieť a pritlačiť o jeho telo, aby sme sa zmestili za celý stĺp.

,,Keď sa mi dostaneš pod ruku, tak si ma nepraj!" Filch opäť skríkol za zamňaučia pani Norrisovej. Obrátila som pohľad na Malfoya. Ten sa na mňa iba kukal tými jeho veľkými, šedými očami. Premerala som si jeho tvár a takto zblízka som mala šancu vidieť jeho tvrdšie rysy, ktoré mi boli z diaľky utajené. Sakra, až teraz som si všimla, že je celkom pekný... A dosť, Malfoy pre teba nikdy nebude príťažlivý. Je úplne jedno, čo ti pred chvíľou povedal. Aj tak je spitý. Čo najtichšie som vydýchla vzduch z pľúc, tak aby som nás neprezradila. Začula som oddiaľujúce sa kroky. O približne minútu neskôr bolo na chodbe opäť hrobové ticho.

,,Rose..." nemohla som nezačuť ako potichu zašepkal moje meno.

,,Áno, Scorpius?" Snažila som sa usmiať čo najsladšie ako sa dalo.

,,Asi by si sa mala vzdialiť, lebo môj kamarát to veľmi dobre nezvláda," zvraštila som obočie. Keď mi konečne došlo, ako to myslel, ihneď som ho od seba odsotila.

,,Ty perverzák," pokrútila som hlavou s miernym náznakom úsmevu. Táto situácia mi prišla celkom vtipná, ale aj tak sa z nej budem musieť spamätávať ešte dlho.