Srdce princa ✔

30. Kapitola - Drakochobotnica

Celý deň som nevyšla z izby. Princova nálada sa musela okolo obeda vylepšiť, pretože ma znova pozval na jedlo. Tentokrát som odmietla tak, že som po strážcovi, ktorý mi prišiel odovzdať odkaz, hodila topánku. Sarah, sa na mňa káravo pozrela a povedala mu, aby oznámil princovi, že nie som hladná. Načo klamala? Adrián, istotne vedel, že som ho nechcela vidieť. Bola som však prekvapená z toho, že po tom všetkom, čo som mu povedala, on ešte stále chcel vidieť moju tvár.

„Sarah, povedz mi niečo o ľudských mužoch," vyzvala som ju, pretože som si chcela v hlave poskladať obraz ohľadom toho, prečo sa ma princ tak veľmi drží. Zbláznil sa? Možno v hĺbke svojej duše žobronil po ponižovaný, ktoré som mu ja s radosťou dopriala.

„Myslíte niekoho presného? Každý chlap je iný a vy by ste asi chceli počuť môj úprimný názor na princa, že?" opýtala sa ma a pristúpila ku mne bližšie. Vyvaľovala som sa na posteli a napchávala som sa čokoládou. Pozemský svet bol oproti tomu morskému fakt nanič, ale musela som uznať, že čokoláda bola úžasná. Možno aspoň kvôli tej chuti sa oplatilo už navždy žiť medzi hlupákmi.

„Samozrejme, že myslím princa. Tvoj názor však na neho poznám. Zaslepene ho zbožňuješ," vyvalila som zo seba a zasmiala som sa, aby sa Sarah neurazila. Tá len nado mnou prevrátila očami a tľapla ma po nohe.

„Samozrejme, že ho zbožňujem, je to predsa môj princ. Ale s radosťou vám vysvetlím, prečo po vás tak veľmi túži, teda ak chcete." Zaujala ma. Čo mohla Sarah vedieť a ja som nevedela? Často som sa jej na princa sťažovala a informovala som ju o našich rozhovoroch, možno niečo vydedukovala skôr ako ja. „Vy asi nemáte príliš veľa skúseností s mužmi, že?" opýtala sa ma, pretože som na ňu tupo civela.

„Nemám žiadne skúsenosti s mužmi a dúfala som, že ani nebudem. Bola som jedna z najbližších služobníčok mojej pani. Nemala som na mužov čas," pripustila som a posadila som sa na posteľ, aby som sa jej mohla pozerať do očí.

„Môžem vám teda vysvetliť, prečo princ po vás tak veľmi túži, teda ak budete chcieť..." začala a prestala hovoriť. Samozrejme, že som chcela vedieť, prečo je mnou Adrián taký posadnutý a už ma dávno nevyhodil za všetky špatné slová, ktoré som mu povedala. „Ide o to, že chlapi sú radi, keď sa môžu hrať na dobyvateľov ženského srdca. Princa Adriána, sa to týka viac ako si môžete myslieť. On nemusí dobýjať žiadne srdce, pretože všetkým ženám v okolí, by stačilo len naznačiť a už by sa pred ním vyzliekli, a sľubovali by mu večnú lásku, len aby si ich zobral za ženy, a urobil z nich princezné. Nemusí dobýjať, stačí mu ukazovať. Potom ste tu však vy. Drzo mu odvrkujete, provokujete ho, nemaznáte sa s ním a priamo mu všetko hovoríte. Neznižujete sa ku klamstvám a nezaobchádzate s ním v rukavičkách. Princ, nebol zvyknutý na takéto správanie. Zaskočilo ho to a myslím si, že po každej hnusnej vete, ktorú mu poviete, sa mu čoraz viac a viac páčite. A najlepšie na tom všetko je to, že ho odmietate. Jeho mužské ego si začína doslovne obliekať brnenie a je pripravené o vás bojovať aj s tým najhorším drakom," dopovedala mi a zobrala si z nočného stolíka jablko, do ktorého sa zahryzla. Absolútne som ju nepochopila.

„Ja však nepoznám žiadneho Draka, prečo by teda s ním mal bojovať?" Bol vlastne Drak človek?

„Drak je vymreté zviera, ktoré voľakedy žilo na súši a chrlilo oheň. Už drakov len poznáme z rozprávok. Zväčša ide princ nejakého poraziť a vyslobodiť pri tom svoju princeznú. Bola to len taká vtipná metafora," dodala Sarah a sama pre seba sa usmiala. Vtipná metafora? Čo malo byť vtipné na nejako mŕtvom zvierati, ktoré očividne unášalo princezné? „Och, kiež by som mala znova osemnásť rokov a nejaký princ by ma prišiel zachrániť!" zamumlala si Sarah popod nos a na chvíľku zatvorila oči. Snívala?