Srdce princa ✔

19. Kapitola - Podstata lásky

Keď ma konečne strážci našli a uvideli v akom som stave, rozhodli sa, že bude lepšie, keď ma odnesú späť do zámku a potom nechajú na princovi, aby on povedal, čo majú teraz so mnou urobiť. Hovorila som im všetko, čo mi povedal Hugh a zazdalo sa, že mi to verili. Bosorku Katrinu, som očiernila až príliš. „Teraz sa musíš modliť k všetkým božstvám, aby Katrina utiekla a nepovedala im, že si s ňou išla dobrovoľne," dodal Hugh a niekam sa vyparil.

Ja som strávila celú hodinu na ošetrovni, kde sa ma snažil mladý ošetrovateľ dať znova dokopy. Najskôr sa zameral na tú najmenej bolestivejšiu časť, ktorá bola môj zlomený palec. Povedal mi, že by ho dokázal magicky vyrovnať, jeho sily sa však mohli ľahko vyčerpať a chcel ich šetriť na moje nohy. Preto som súhlasila a sledovala som ho, ako mi vyrovnal palec ručne a zamotal ho do niečoho bieleho a pevného. Moja ruka vyzerala naozaj obrovsky a komicky.

Potom sa vrhol na oveľa bolestivejšie miesto. Najskôr na moju pravú nohu, ktorú som mala celú krvavú, pretože som si v lese dorezala nohy. Sám mi vlastnoručne divnou špicatou vecou (vraj ihlou), vyberal drevo, ktoré som mala v nohách zapichnuté a ospravedlňoval sa mi každý krát, keď som sa strhla od bolesti.

Nakoniec tu bola moja ľavá noha, ktorú mi Katrina roztrieštila na malinké kúsky. „Povedz mi úprimne, ako veľmi to bude bolieť?" spýtala som sa zničená a unavená liečiteľa, ktorý sa mi pozrel do očí. Ako to, že mal tak nádherné zelené oči? Pohľad na neho ma začal upokojovať.

„Na pár sekúnd to bude veľmi bolieť. Moja mágia vám však nohu rýchlo zahojí a dá do pôvodného stavu. Nebude vás nič bolieť a budete môcť znova chodiť," ubezpečil ma a ja som mu uverila. Preto som mu dovolila, aby mi spôsobil desať krát horšiu bolesť, akú mi spôsobila práve Katrina, keď mi nohu zlomila. Bolesť však veľmi rýchlo odišla a liečiteľ mi naozaj za pár minút dal nohu späť do pôvodného stavu. Dokonca som mohla aj znova chodiť.

Preto som sa mohla po vlastných so sprievodom strážcov, vrátiť späť do svojej izby, celá dobitá, krvavá, ubolená a špinavá. Aspoň, že sa ma nerozhodli pred princa poslať okamžite a mohla som si ísť odpočinúť. Rozrazila som dvere na mojej izbe a za stolom som uvidela driemať, Sarah. Strhla sa, keď ma zbadala.

„Preboha živého! To ako vyzeráte! Čo sa stalo?" pýtala sa vystrašená a pozrela sa na stráže, ktoré mi stáli za chrbtom.

„Skús ju dať zajtra do poriadku. Ráno bude predvedená pred princa za pokus o útek," strážca do mňa strčil, aby som išla vpred. Sarah, len pokorne prikývla a sledovala mužov za mojím chrbtom, ako sa otočili a odišli. Vedela som, že si musím užiť posledné sekundy ticha.

„Pokus o útek? Zbláznili ste sa?" osopila sa na mňa Sarah a vrhla sa rýchlo ku mne, aby mi mohla vyzliecť šaty, ktoré boli aj tak celé zničené. Mohla ich rovno vyhodiť.

„Za všetko môže Katrina, preskočilo jej!" tú vetu som opakovala dookola všetkým, ktorí sa ma pýtali na útek a mala som v pláne ju zopakovať aj princovi. „Potrebujem spánok, okamžite. Tiež veľa vody, už nevydržím ani sekundu v tomto tele." Ignorovala som ďalšie slová Sarah a odišla som do kúpeľne. Zničená po namáhavom dni, som si konečne ľahla do vody a zmenila som sa bez problémov znova na morskú pannu. Okamžite som si zatvorila oči a zaspala so vo vode, ktorá bola špinavá od mojej krvi. Na moje prekvapenie, sa mi snívali celkom pokojné sny v ktorých som však videla rozmazanú tvár bosorky Katriny.

XXX

„Sarah, povedz mi, čo si myslíš, ako veľmi musím byť pekná na to, aby mi princ prepáčil, že ma bosorka spolu so sebou zobrala na menšiu prechádzku?" opýtala som sa jej skoro ráno a dobrovoľne som si sadla na kozmetickú stoličku, ako ju nazvala. Práve teraz som si potrebovala zachrániť krk, a preto išla všetka moja hrdosť bokom. Pokiaľ, Katrina, minulú noc sa dokázala dostať za kráľovské pozemky, verila som tomu, že je možné, aby sa aj mne upírke a víle podarilo ujsť, stačilo len čakať na správnu chvíľku.

„Úprimne? Asi vám ani tieto strašidelno-krásne vlasy, nebudú stačiť," povedala Sarah a jedným prstom sa mi opatrne dotkla vlasov, ktoré sa mi hýbali. „Aj keď musím uznať, že sú naozaj čarovné!" zložila mi kompliment.

„Máš pre mňa nejakú radu, ako si zachrániť kožu?" Nepotrebovala som počuť komplimenty. Bola som čoraz viac nervóznejšia, pretože Hugh sa ešte od včera neukázal. Istotne bol na mňa stále nahnevaný, ale práve teraz som ho veľmi potrebovala!

„Usmievajte sa na princa, neodvrávajte mu a hlavne mu povedzte pravdu. Má veľmi dobré srdce," poradila mi Sarah. Nadvihla som obočie a v mojom mozgu som sa snažila prepojiť si slová princ a dobré srdce. Bytosti s dobrým srdcom určite nedávali unášať iné bytosti, len aby sa zabavili. Tiež som musela ignorovať jej radu s hovorením pravdy, aj keď by som naozaj chcela vidieť princa ako mu poviem, že ho Katrina otrávila a potom som sa s ňou dobrovoľne vydala na divoký útek, lebo sme vedeli, že on má črevné problémy. Ktovie ako by zareagoval?

„Tak nech už to mám za sebou!" povedala som odhodlane a dokonca som sa odvážila aj postaviť sa na nohy, ktoré som mala po včerajšku miestami boľavé. „Sarah, ak by som sa už náhodou nevrátila, no rada by som ti poďakovala za to, že si sa ma aspoň jeden deň pokúšala udržať nažive." Otočila som sa na ňu a úprimne som sa usmiala.

„Vrátite sa späť, ako som vám už povedala, ste najdokonalejšou kandidátkou. Princ by bol hlupák, keby vás potrestal za to, že túžite po slobode. Všetci vám tvrdia, že to vy sa máte dvoriť a zaujímať sa o neho, skôr by to malo byť naopak, on by vám mal dať dobrý dôvod na to, aby ste tu chceli zostať. Možno by ste mu to mali nenápadne naznačiť." Sarah, ku mne pristúpila a znova ma pohladkala po vlasoch. Bolo to milé priateľské gesto, nebála sa ma.

„A ja ti zase úprimne poviem, že si nemyslím, že sa nájde čo i len jeden maličký dôvod, ktorý by ma donútil spochybniť, či sa chcem vrátiť domov. Tento svet sa mi nepáči, je v ňom veľa zla a premnožených bytostí. Nechcem tu žiť." Bola to pravda, aspoň v tomto som Sarah, nemusela klamať.

„A láska? Madison, láska by ťa dokázala presvedčiť." Tak takýto dôvod ma mimoriadne prekvapil. Dokonca mi začala Sarah aj tykať. Naozaj si Sarah myslela, že by som dokázala tak hlúpo a ľudsky milovať?

„Neodkážem cítiť lásku, nie som ľudská bytosť, aj keď sa na vás podobám, som od vás veľmi rozdielna," vysvetlila som jej to dúfajúc, že sa v tom nebude už viac rýpať.

„Môžeš byť hocijako od nás odlišná, ale neverím tomu, že nedokážeš cítiť lásku. Žijeme pre lásku, boli sme z nej stvorení a preto si myslím, že mi klameš. Predsa miluješ nadovšetko more a preto sa k nemu chceš vrátiť? To je tiež láska, Madison!"

„Vy ľudia ste možno boli stvorení z lásky a pre lásku. Ja som bola stvorená pre moju pani, aby som slúžila moru a strateným dušiam," odpovedala som Sarah. Očakávala som, že jej zmažem úsmev z tváre. Ona si ma však otočila smerom k nej a pohladkala ma po tvári.

„Veď aj princ je stratená duša, ktorá si hľadá niekoho, kto sa o ňu postará."

„Zle si to pochopila, Sarah. Ja pomáham už tým čo zomreli."

„A my predsa nie sme mŕtvi, každý jeden deň, ktorý nedokážeme premilovať?" 

Ďakujem vám za prečítanie :)

Trošku nudnejšia kapitola, ale Madison sa musela porozprávať so Sarah. :D V ďalšej kapitole už uvidíme, čo jej povie náš princ. 

PS: Pred pár dňami, som vám ďakovala za 2k, dnes vám ďakujem za 3k pozretí. Ďakujem vám, že tu stále so mnou ste. :)