16. Kapitola - Začarovaná fazuľa

1.8K 154 14
                                    

Skoro ma porazilo, keď sa za mojím  chrbtom ozval hlas Hugha. Zamyslená som sledovala princa a Katrinu, ktorí sa spoločne posadili za klavír a brnkali po klávesoch. Preto som si nestihla všimnúť, že Hugh už hodnú chvíľku prešľapuje za mojím chrbtom. „Madison!" nahol sa tak blízko, aby mi mohol moje meno zhúknuť do ucha. Strhla som sa a zjajkla som. Okamžite sa na mňa pozrel princ s Katrinou, ktorý nechápali, čo sa mi stalo.

„Si v poriadku?" princ sa postavil na nohy a pristúpil ku mne.

Vždy som bol krajší ako on a on mi to vždy závidel. Všetci ma mali radšej! No pozri sa ako sa k tebe nakláňa! Fuj, a tie upchaté póry, ktoré nám pri tom ukazuje," povedal Hugh a pristúpil k nemu ešte bližšie a pozorne si prezeral jeho tvár. V niečom mal pravdu, Hugh bol svojím spôsobom krajší ako Adrián, možno to však robil ten smrteľný opar, ktorý sa okolo neho vznášal a fakt, že už nebol ľudskou obyčajnou bytosťou. Čo však mali byť tie póry? To som netušila a ani som sa na to nemohla opýtať.

„Samozrejme, že som v poriadku. Len mi chýba voda a cítim sa nejako neisto v tomto tele. Tomu by si nemohol rozumieť."

„Katrina, bude dnes taká láskavá a na noc to prekliatie zruší, že?" princ sa na Katrinu otočil s krásnym úsmevom a žmurkol na ňu. Keď ma nevidel, pretočila som očami a odolala som tomu, aby som si aj nahlas povzdychla.

„Tu nejde o to, že to zruší na noc. Som morská panna a ty chceš zo mňa urobiť človeka, nepáči sa mi to a pokiaľ to bude pretrvávať nečakaj, že s radosťou si sadnem k tebe a budem ťa okúzľovať svojim spevom. Toto je môj život a moje telo a ty nemáš právo ho riadiť!" hovorila som mu nahnevane a absolútne som zabudla aj na to, že som predsa Katrine sľúbila, že budem na princa milá. Keď však stál tak blízko pri mne a ešte hovoril o mojom prekliatí a ako ho dovolí na noc zrušiť vytočilo ma to!

Nesnaž sa Madison, niekto tak primitívny ako je tu môj braček, to žiaľ nepochopí. Nie nadarmo sa hovorí, že iba prvé deti sú vydarené a ostatné sú odpady," vložil sa do nášho rozhovoru Hugh, keďže princ nevedel nájsť tie správne slová a len sa na mňa hlúpo pozeral.

„Och, nechaj to teda tak! Však aj tak už na tom nezáleží!" postavila som sa na boľavé nohy a mierne som princa odstrčila, aby som mohla okolo neho prejsť. Zamierila som si to na balkón, kde som aspoň na chvíľku mohla byť sama a dúfala som, že uvidím nejakú vodu. Chýbalo mi to tak príliš, až mi to zvieralo srdce. Stalo sa niekedy nejakej morskej panne to čo sa stalo mne? O tom som dosť pochybovala. Ako som mala toto všetko zniesť?

Vieš o tom, že mu bude trvať maximálne tridsať sekúnd, keď mu dôjde, že má ísť za tebou utešiť ťa?" Akonáhle som vyšla na studený vzduch, za mojím chrbtom sa objavil Hugh, ktorý ma objal, aby som sa prestala chvieť. Položil si svoju hlavu na moje rameno a pritúlil sa k mojej tvári. Prečo to dočerta robil? Náhle mi zostalo ešte viac nepríjemne a mierne som sa zamrvila, aby som mu naznačila nech ma pustí.

„Madison," ozval sa za mnou hlas Adriána. Hugh, sa nemýlil. Pustil ma a otočil sa tak, aby sa mohol pozrieť na svojho brata. Ja som zostala stále mu otočená chrbtom a opierala som sa o zábradlie.

Je tak strašne predvídateľný!" povedal pobavene Hugh a žmurkol na princa, ktorý ho nemohol vidieť. „Teraz ťa bude prosiť, aby si dala šancu jeho veľkej myšlienke na vaše spoločné možné šťastie."

„Madison, ja rozumiem tomu, že táto situácia do ktorej si sa kvôli mne dostala, sa ti práve teraz nemusí páčiť. Ale keď si na to zvykneš, ak dáš šancu tomuto novému životu, mohlo by sa ti tu mimoriadne páčiť. Aký je život pod vodou? Istotne nie je taký zaujímavý ako tu u nás, čo keby si sa to rozhodla vyskúšať." Adrián sa postavil presne do Hugha a rovnako sa oprel o zábradlie ako on. Akonáhle to urobil, zatriasol sa a Hugh zhúkol a striasol sa.

Slepý idiot! Ako keby nevidel, že tu stojím!" povedal nahnevane Hugh a zahnal sa rukou po princovi. Jeho ruka však prešla cez jeho telo bez toho, aby mu ublížil. Prevrátila som nad ním očami a radšej som mu nepripomenula, že je predsa mŕtvy.

„Chápem, že teraz nad tým len prevraciaš očami a nevidíš nič pozitívne, ale sľubujem ti, že ak tu so mnou dobrovoľne vydržíš, tak ti prisahám, že sám ťa pustím späť domov." Načiahol sa a chytil ma za ruku, ktorú som mala položenú na zábradlí. Prečo mali ľudské bytosti tak neuveriteľné nutkanie sa dotýkať iných proti ich vôli? Pozrela som sa na naše spojené ruky a všimla som si, že moje sú menšie a bledšie ako tie jeho. Čo ma však zarazilo, mal veľmi pekne upravené nechty, tie moje vyzerali príšerne.

„Madison, hádam neodmietneš ponuku na slobodu, či?" ozvala sa Katrina, ktorá prišla za nami a opierala sa o stenu. Pozornými očami ma skúmala a mne došlo, že nehovorí o ponuke, ktorú mi dal princ, ak to tu s ním vydržím ale o tom, že mám byť na neho milá a my dve spolu utečieme. Usmiala som sa na princa a položila som mu voľnú ruku na tú jeho a zovrela som jeho dlaň.

„Dobre, som ochotná dať tomuto životu šancu, pokiaľ teda bude Katrina rušiť aspoň to prekliatie večer, aby som mohla pokojne spať. Za oplátku ti sľubujem, že už viac sa nebudem mračiť a že ti zaspievam." Pustila som mu ruku a on našťastie pustil už aj tú moju.

Zbláznila si sa Madison? Však ťa klame, jasné že ťa nenechá odísť!" hromžil za mojím chrbtom Hugh, ktorý nás celý čas potichu sledoval. Ako som mu mala vysvetliť, že som nenaletela princovi, ale že som sa dohodla s bosorkou?

„Ver mi," prehovorila som znova na princa, aj keď slová som smerovala Hughovi.

„Uverím ti, až keď mi zaspievaš," usmial sa na mňa princ a až príliš ľahko mi skočil na lep. „Mohol by som..." začal hovoriť a skôr ako dopovedal, som mu skočila do reči.

„Áno," odpovedala som bez toho aby som čo i len tušila, čo po mne chce.

„...si na chvíľku odskočiť? Vy by ste ma mohli zatiaľ spolu počkať," spýtal sa nás princ.

„Nechoďte! Netuším o čom by som sa tu mala rozprávať s tou rybou," Katrina ma urazila a až príliš preafektovane pristúpila k princovi a zavtierala sa mu.

„Hneď sa vrátim. Môžete spolu napríklad zísť tu dole po schodoch a ísť obdivovať záhrady, ktoré sú nádherné. Potom na vás zakričím, aby ste sa vrátili." Princ ani nečakal na našu odpoveď a rýchlym krokom si to rovno zamieril k dverám a ani sa za nami neobzrel. Prekvapená som ho sledovala, čo musel práve teraz vybaviť? Nechápala som tomu prečo tak náhle zmizol.

Katrina ma schmatla za ruku. „Si pripravená? Konečne tá začarovaná fazuľa zabrala!" povedala potešená bosorka a nič netušiac si stupila rovno do Hugha, ktorý si znova zhlboka povzdychol, potom ho však zaujalo to čo Katrina povedala.

Na čo máš byť pripravená?" spýtal sa ma Hugh, ignorovala som ho.

„Aká začarovaná fazuľa, Katrina?" položila som jej inú otázku.

„Predsa tá, ktorú dneska princ jedol. Chudák, teraz bude naše rande jeho najmenší problém, pretože túto noc presedí na záchode. Poď, teraz alebo nikdy! Princ bude dlho preč a ostatní si myslia, že sme s ním!" Katrina ma potiahla za ruku a naznačila mi, aby som sa spolu s ňou rozbehla k schodom.

„Teraz alebo nikdy," otočila som sa na Hugha a tiež som ho chytila. 

Ďakujem vám za prečítanie :)

Srdce princa ✔Where stories live. Discover now