Vlkodlaci?

433 24 1
                                    

Zazvonil zvonček a ja som sa rýchlosťou svetla posadil. Počul som kroky nasledujúce k mojej izbe, rýchlo som si ľahol a robil sa že spím. Počul som ako otec vraví niečo.. „Možno ešte spí ale kľudne choď do izby, ja ešte musím ísť do práce." „Dobre, ďakujem Pán Stilinski"
Otvárali sa dvere a kroky nasledovali ku mne a zrazu ma privalil „Vstávať!" kričal mi do ucha „Auuuu, asi si mi polámal všetky kosti v tele, ďakujem. Mal som zrážku s veľkým monštrom nepamätáš?! Auu.." dopovedal som, no stále mi ležal na chrbte „Nefňukaj citlivka" povedal a zasmial sa, potom si išiel sadnúť na stoličku a ja som sa posadil a sedel na posteli. Chvíľu vládlo ticho no ja som ho prerušil „Ja čakám kým mi vysvetlíš čo to bolo za hovado?" Derek dostal záchvat smiechu a začal si chytať brucho ani neviem prečo „Čo sa smeješ?" a odul som sa. „Kukni sa jak vypadáš, vypadáš jak keby ťa prešiel cestný valec" a smial sa ďalej. Tak toto nie, nebude sa na mne smiať nejaký ignorantský, arogantný chalan ktorého som mimochodom zachránil, postavil som sa a zhodil ho zo stoličky „Už mi povieš čo to bolo?" postavil sa a strčil ma na posteľ, prišiel ku mne a povedal „Nie" a usmial sa. Protiva hnusná. „A čo ste to mali za kostými? Ste išli z karnevalu?" zasmial som sa teraz ja „Myslíš toto?" a premenil sa „Whoa! Okej, okej sorry, ale jak to.. Čo to má byť? To je mega!" dopovedal som a obzeral si ho „Si asi jediný človek čo keď to videl tak sa nebál a nevystrájal a sme vlkodlaci, toho čo si videl tak v ňom je viacej zvieraťa než človeka preto tak vypadá, voláme ho Alpha a musíme ho chytiť lebo tu v Beacon Hills zabíja ľudí.." dopovedal a ja som sa to snažil všetko pobrať „A čo ste potom vy? Keď on je Alpha, beta?" „Áno a teraz sa padaj učiť, sme mali dnes telocvik a nemal som do koho narážať" povedal a zasmial sa „Však zajtra nejdem ešte do školyy~" povedal som a ľahol som si znovu do postele a zakryl sa. Už mi nepripadá taký špatný ako niekedy, je s ním celkom sranda. Nechápem prečo sa aj v škole nesmeje, tak vypadá lepšie než keď je zamračený. Už som zaspával no ztrhol mi perinu, okej berem späť „Padaj sa učiť" povedal a premenil sa. „Okej, okej! Ale na to si nezvykaj!" zazrel som po ňom a on sa len víťazne pousmial a sadol si na moju posteľ a ja som si sadol na stoličku a otváral učebnicu ani neviem z čoho. Začal som mu niečo čítať z knihy, no on zaspal. Ako vážne? Ugh. Moja posteeeľ nieeee! Nemám kde spať. Išiel som k nemu a prikryl som ho. Fuj slintal, nechutné síce ani sa nečudujem veď je vlkodlak a potichu som sa zamial. Ja som si znovu sadol na stoličku a pomaly zaspával až do kým som nezaspal, zas ma bude boleť celé telo. Zobudil som sa na čudné zvuky ktoré vychádzali z vonka. Bola už tma a môj otec bol stále v práci. Zobudil som Dereka „Derek, Dereek" „noom?" prispate povedal „Vonku niečo je.." potichu som povedal „Stilesi nechaj ma spať celé 2 dni som nespal.." mám šancu mu to vrátiť! Skočil som mu na chrbát a on zakričal „Stilesi ja ťa zabijem!" „Odplata je sladká, no už vstávaj vonku vážne niečo je!" povedal som. Postavil som sa ku oknu a Derek sa postavil a tiež sa kukol z okna. „Nič tam není, tak načo ma budíš“ povedal pri čom ledva stál „Ale fakt tam niečo bolo! Mimochodom to je moja posteľ a ja sa chcem tiež vyspať" dopovedal som a hnusne na mňa zazrel. „Ok, podám sa ti" neisto povedal a ľahol si naspäť. Ja som sa znova kukol z okna ale nič tam nebolo a išiel som si ľahnúť k nemu „Máš tlstý zadok" povedal som „Čo si povedal?!" otočil sa ku mne a pozeral sa na mňa „Že máš tlstý zadok, čo si hluchý? Nemali by mať práveže vlkodlaci lepší sluch než ľudia?" a zasmial som sa „Tak toto si nemal" postavil sa z postele a ťahal ma zo sebou až dole po schodoch „Derek! Drbe ti, auuuu" postavil ma a mlčal, oprel ma o stenu a kukal sa mi priam do očí „Povedz prepáč môjmu zadku inak si pár rokov nesadneš na ten svoj" najskôr som mlčal no potom som začal „Sorry" viac ma pritlačil k stene tak že som ledva dýchal „Krajšie!" „P-prepáč mi drahocený Der-ekov zadok, PS: neznášam ťa" pustil ma, no stále sme si boli tvárami blízko. Až priveľmi, no zrazu niečo vyrazilo dvere a..

/Alpha|Beta|Omega\ [PAUSED]Unde poveștirile trăiesc. Descoperă acum