T H E W A Y [d r a m i o n e]

1.Kapitola

Hermiona

Sedela som v kancelárii a zapisovala som mená všetkých odsúdených smrťožrútov za tento mesiac. Ich tresty boli rôzne. Všetko záviselo od vážnosti ich previnenia. Niektorí boli odsúdení do Azkabanu na doživotie,iní len na pár rokov a niektorým sa ušťastilo iba domáce väzenie s podmienkou. Ale dokopy ich bolo veľa.

Povzdychla som si a odfúkla som si uvoľnený pramienok vlasov z tváre. Vtom som začula klopanie. Odložila som brko a vystrela som sa.

,,Ďalej."

Dnu vstúpila veľmi príťažlivá mladá žena s blonďavými vlasmi a modrými očami, Harryho asistentka Melania. Ginny by si mala dávať pozor, pomyslela som si. Nechápem, ako jej môže nevadiť,že jej snúbenec sa každý deň ocitá v prítomnosti niekoho takého. Melania si v tej chvíli odkašľala a prehovorila.

,,Dobrý deň,slečna Grangerová. Prepáčte,že Vás vyrušujem, ale pán Potter si vyžiadal vašu prítomnosť pri jednom výsluchu.

,,To je v poriadku, Melania. A kedy to má byť?"opýtala som sa.

,,Ehm...práve teraz. Je to neočakávaný výsluch a pán Potter vie,že je to strašne narýchlo,ale dúfa,že budete mať čas. Vraj je to veľmi naliehavé."

,,Dobre, ďakujem, Melania. Hneď tam budem.Ktorá sála?"

,,Štyri,madam."

,,Ďakujem,už môžete ísť."

,,Dovidenia,madam,"otočila sa a už jej nebolo.

Ja som si zatiaľ narýchlo utriedila záznamy, ktoré som práve zapisovala. Postavila som sa a išla som si po knihu so záznammi o všetkých ministerstvom potrvrdených smrťožrútoch. Ešte prútik a už som sa náhlila po chodbách ministerstva. Rozmýšľala som o aký prípad ide, keď je to také naliehavé. Stratená v myšlienkach som sa ani nenazdala a už som bola pred vypočúvacou sálou 4.

Rukou som si ešte vyhladila sukňu, nadýchla sa a vstúpila dnu. Uvidela som Harryho ako sedí predklonený na stoličke.Vyzeral ustarane. Z každej strany vedľa neho stáli dvaja aurori.

Akonáhle Harry zaregistroval,že som vošla dnu, otočil sa a ja som konečne uvidela toho,koho vypočúval.

Zalapala som po dychu.

Bol to Draco Malfoy.

Chvíľu som len tak ostala stáť  zaseknutá v pohybe. Rýchlo som sa však spamätala a nahodila som svoj profesionálny výraz.

,,Hermiona,konečne si tu,"vrhol na mňa Harry bezradný pohľad. ,,Neviem, čo mám robiť." Vyzeral,že on svoje profesionálne vystupovanie nateraz odložil.

,,Dobre...takže..."podišla som k nim bližšie. ,,Najprv si zapíšem základné údaje a potom sa môžme pustiť do výsluchu."

Harry prikývol. Bolo mi ho ľúto,vedela som ako sa cíti. Nenávidel Draca za všetky tie roky v škole, no bol dlžníkom jeho mamy, ktorá mu zachránila život...a navyše vtedy na Malfoy Manore,Draco ho neidentifikoval, aj keď mohol...a predsalen, Draco bol náš spolužiak. Bolo to smutné vidieť ho tu...na mieste, kde pred ním sedelo toľko vrahov a zločincov.

,,Takže..."podišla som ešte o krok bližšie k Dracovi a pomocou accia som k sebe premiestnila jednu zo stoličiek, ktoré lemovali steny v miestnosti. Sadla som si a rozložila svoju knihu. Potom som vytiahla čarovné brko.

,,Meno?" spýtala som sa Draca akoby som nepoznala odpoveď na túto otázku.

Draco ostal ticho.Tak som sa naňho pozrela. Doteraz som sa mu snažila nevenovať príliš veľkú pozornosť,takže až teraz som si všimla,akú dobitú má vlastne tvár.Zahľadel sa mi do očí a nakoniec odpovedal. ,,Draco Malfoy."