T H E W A Y [d r a m i o n e]

Prológ

Hermiona

Práve som si do kalendára zapisovala dátum ďalšieho jednania s ministrom,keď vtom som si uvedomila,že o týždeň to budú presne 2 roky, odkedy sme sa s Ronom rozišli.Zhlboka som sa nadýchla a oprela som sa.

Ten čas tak rýchlo uteká...Zaujímalo by ma, ako sa má.Od nášho rozchodu sme sa skoro vôbec nevídali.Trochu ma to mrzelo,lebo som chcela,aby sme sa stretávali všetci spolu aj s Harrym...ale Ron trvdil, že ešte nie je pripravený,takže sme to nechali zatiaľ tak. Všetko,čo som o ňom vedela, bolo cez Harryho. No nechcela som sa naňho vypytovať až príliš často, takže som toho veľa nevedela. Posledný rok pracoval na poste strážca u Kudleyovských Kanónov a vyzeralo to tak, že odkedy tam je,ich výkony sú omnoho lepšie. Bol to Ronov sen a tešila som sa z neho. A čo sa týka dievčat...striedal ich ako topánky. Jedna fanúšička za druhou.Nechcela som v tom hľadať nič vážnejšie,než v tom bolo,ale tento fakt mi trochu robil starosti.Aj keď sme sa rozišli,chcela som, aby bol šťastný.Stále to bol môj kamarát.

Ja som od Rona nemala žiadnu vážnu známosť.S mužmi som sa stretávala,ale väčšinou to končilo hneď u prvého rande.Harry si o mňa robil starosti.Náš rozchod s Ronom ho mrzel.Vždy som sa vyhovorila na prácu, že je toho veľa a nemám čas na vážny vzťah,čo je vpodstate pravda.

Od pádu Voldemorta sa toľko vecí obrátilo k lepšiemu, no zlo tu stále bolo. Mnohí smrťožrúti sa aj naďalej pokúšali uskutočniť víziu ich pána. Aurori mali plné ruky práce s ich chytaním.S Harrym na čele im to však nerobilo až taký veľký problém. A ja som viedla Oddelenie pre vyšetrovanie nenáležitého používania čarodejníckych schopností, ktoré veľmi úzko spolupracovalo s aurormi,takže sme mali kopu práce.

Neustále sme niekoho vypočúvali a udeľovali tresty. Ja som ako vedúca oddelenia nepracovala priamo pri smrťožrútoch, no pri vážnejších alebo ťažších prípadoch si ma vždy vyžiadali. Harry veril môjmu úsudku a keď si nebol istý,vždy ma zavolal aby sa so mnou poradil. Lichotilo mi to, ale bolo to náročné. Pozerať sa všetkým tým ľuďom do tváre a posielať ich na doživotie do Azkabanu. Vedela som, že spravili množstvo zlého...ale predsalen,boli to ľudia a Azkaban bol strašný.Za celý svoj život som tam bola iba jediný, jedinký raz...no nikdy na to nezabudnem. Lenže moja práca bola moja práca.Naučila som sa neprejavovať emócie v súvislosti s prípadmi, oddeľovať svoj osobný život od práce. A darilo sa mi to.

Až doteraz.