PLAY-OFF

5

Ahojte, máme tu časť z pohľadu Katie ako som sľúbila. 

prajem príjemné čítanie

„Zopakuj to. Vieš, znie to tak trochu ako sci-fi," zareagovala Hannah a Katie sa na krátku chvíľu usmiala. Vedela, že je možné, aby to Hannah vnímala takto. Nikto by predsa netipol, že práve oni dvaja.

„Chodili sme spolu ešte na strednej. Mala som 17 a bola hrozne sprostá," povedala Katie a hneď sa jej začali vracať spomienky, na ktoré tak veľmi chcela zabudnúť.

„Zas si mi zjedol MOJU čokoládu," s hranou nenávisťou sa otočila k Mattovi, ktorý sa od smiechu váľal na ich gauči. „Zlato, zle si to vysvetľuješ," takmer nestihol dopovedať, pretože pribehla Katie a so smiechom doňho hodila vankúš. „Ja si to vysvetľujem až príliš dobre." Uškrnula sa a už-už chcela "naštvane" odísť, keď si ju Matt stiahol do náručia a uložil hlavu na jej pleci. Zatvorila oči a vedela, že sa už od neho nepohne. „Vieš, že si moje všetko. Ale zas ani tá čokoláda nie je zlá," zažartoval a ona sa spokojne usmiala.

Vybavila sa jej tá konkrétna spomienka a do očí sa jej natlačili slzy, ktoré hneď zahnala preč a odvrátila pohľad. Hannah videla, že to asi nebolo obyčajný stredoškolský román. Bola zvedavá, ale nechcela na ňu tlačiť, a tak len ticho sledovala svoju kamarátku.

„Ehm," odkašľala si a znova pozrela na Hannah, „boli sme spolu asi 2 roky. Bol to môj prvý vážne vzťah. No a ako tak rozmýšľam, tak aj posledný... Prvý rok bol ako z rozprávky. Bola som ako v nebi. Stále sme niekam chodili. Nebolo to nejaké obyčajné kino alebo reštaurácia. Dostal ma práve tým, že aj keď nemal veľa času pre hokej, stále vedel vymyslieť niečo originálne." Zas sa jej začali vracať konkrétne situácie, uvedomovala si, že bola neuveriteľne šťastná. Lebo pri nej stál on.

„Noc pod hviezdami. Nočný výlet do ZOO. Nelegálny." Uškrnula sa aj ona a aj Hannah. Katie milovala adrenalín a Matt to vedel. V tú noc však ani Katie nebolo všetko jedno.

„Po roku ma prehovoril na spoločné bývanie. Prenajali sme si menší byt, ja som ešte chodila do školy a on už hrával v AHL. Videli sme sa čím ďalej tým menej. V škole som toho mala niekedy hrozne veľa a on niekedy ani nechodil domov," spomenula si ako každú jednu noc, keď jej neodpisoval trávila v posteli s myšlienkou, či je v poriadku.

„Maturovala som, veľa som sa učila. Matt veľa trénoval a keď prišiel domov, chcel, aby sme boli spolu. Vedel, že možno zajtra ani nepríde. Chcel ma mať pri sebe v posteli. Ale ja som po nociach trávila nad knihami a jemu sa to nepáčilo."

„Nemal nejaký rozpis tréningov alebo také niečo?" Hannhu udivovalo to, že Matt sa správal predtým úplne inak. Teraz sa správa ako kretén.

„Jasné, že mal. Ale v AHL to chodí takto: Chceš urobiť dojem? Veľa trénuj, vyhrávaj a snaž sa. Niekedy celú noc strávil v posilňovni. Mne sa neozýval a ja som doma tŕpla strachom. On prišiel po 2 dňoch domov a myslel si, že je to v poriadku. Nevedel pochopiť, že ja mám svoj režim, ktorý on očividne nemal. Ja som sa učila neskôr hlavne jemu napriek, aby si to uvedomil." Uvedomil si to, že jej veľmi chýbal, že bol časť nej.

„Preto ste sa hádali, že?"

Katie si smutne povzdychla. „Presne tak. Posledný polrok sme sa hádali skoro vkuse a on potom nechodil domov. Chcela som, aby ma to tak neranilo, ale nedokázala som si to priznať." Pamätala si ako sa raz hrozne pohádali.

Na chodbe buchli vchodové dvere. Katie na stotinu stuhla a po chvíli sa jej uľavilo. Je v poriadku, pomyslela si. Pri stole v kuchyni sedela a čítala si knihu. Zrazu sa okolo jej chrbta obtočili ruky a ona zatvorila oči. Prišiel po dvoch dňoch a ani raz jej nenapísal. S nevôľou sa odtiahla a posunula. Matt nebol prekvapený, pretože to čakal. „Čo sa deje?" Spýtal sa jej a išiel oproti nej, aby jej videl do tváre. Bol unavený, ale spokojný sám so sebou. Takmer už videl pozvánku do NHL.

„Som prekvapená, že ešte žiješ." Zaironizovala a nevenovala mu ani pohľad. Matt stuhol, ale čakal to a nechcel sa nechať vyviesť z miery. „Ja zas nie som prekvapený, že zas pozeráš do knihy." Tá veta vyprovokovala Katie. Hneď sa postavila oproti nemu a v očiach mala vražedný pohľad. „A čo mám podľa teba asi tak robiť?" Zvýšila trochu hlas. Štval ju ten jeho prístup, mal všetko na háku. „Neviem. Asi tak prísť ku mne a aspoň ma objať." Pomalým krokom sa k nemu vydala, ale nemienila ho objímať.

„Aha. Takže ty sa dva dni neozveš, nereaguješ na moje správy a hovory. Prídeš po dvoch dňoch akoby sa nič nestalo a ešte kritizuješ ty mňa?" Chcel ju prerušiť, ale nedala mu priestor. Doteraz to nepovedala všetko naraz narovinu, ale už je prešla trpezlivosť.

„Vieš čo? Serieš ma neskutočne. Tváriš sa akoby sa nič nedialo, akoby sme nemali problémy. Myslíš si, že všetko vyriešiš tvojím úsmevom alebo čo? Asi ťa sklamem, ale nevyriešiš. Mňa to už nebaví. Počúvam stále tie isté výhovorky dookola. Mám tréning, potom už prídem. Sorry, sú zápchy, nestíham to. Som unavený, preto som neprišiel. ... Ja som unavená z teba. Zapchaj sa tou AHL." Otočila sa a buchla dverami spálne. Matt chvíľu čakal a potom sa vybral za ňou.

O 2 hodiny neskôr si zbalil tašku a s červeným lícom odišiel.