PLAY-OFF

2

„Matt!" Zakričal na svojho spoluhráča obranca Austin. Hrali vlastne proti sebe a on sa snažil len zmiasť súpera. Boli totiž rozdelení do dvoch tímov. Matt to už veľmi dobre poznal a tak sa len uškrnul a ešte viac zrýchlil. Austin si frustrovane vzdychol a už len z diaľky sledoval ako puk, ktorý bol pred chvíľou na Mattovej hokejke už ležal za brankárom. Jedno musel uznať. Matt bol vážne dobrý.

„Si zo mňa robíš srandu, Nylander!" Zakričal na vysmiatého Matta Jack, ktorý bol v ten deň jeho spoluhráčom. Matt veľmi dobre vedel na čo narážal. Puk strelil priamo z modrej čiary a ani nevedel ako. Dúfal, že to nebolo len obyčajné šťastie. Makal na každom jednom tréningu. S Jackom vymenili chlapské pozdravy a rozprávali sa o nadchádzajúcom zápase o dva dni s Tampou. Začínala sa základná časť NHL a oni potreboval čo najviac bodov.

„Chalani! Dnes stačilo. Zajtra o 8:00 vás tu chcem vidieť. Ideme preberať taktiku na zápas s Tampou. Takže všetci tu budú presne na ôsmu." Tréner ešte prísne pozrel na vyškierajúceho Mitcha, ktorý ešte nikdy neprišiel na čas. No vždy mu to prešlo.

„Mitch! Teba tu chcem vidieť už o 7:30. A žiadne protesty, inak lavička." Doplnil ho asistent trénera Smitha, Rob Anderson. Všetci sa na ľade zasmiali a len Mitch ostal pozerať s vypúlenými očami. Zdalo sa, že aj trénerovi sa mihli kútiky úst. Mitch si potichu zanadával a Rob len prekrútil očami, zobral podklady, ktoré musel dorobiť a odišiel s trénerom.

„Idem prvý do sprchy!" Zvrešťal Matthew a rýchlo vykorčuľoval z ľadu. Za ním sa hneď pohli ďalší a išli sa pozabíjať, aby tam boli prví. Hneď druhý za ním vyšiel Jack. Smiali sa na jednom primitívnom vtipe, keď uvidel ako z tréningovej haly vychádzala Katie. Nikdy sa nemali radi. Prišla mu príliš úzkostlivá na takú mladú babu. Nevedela si užívať život a on bol zástancom tej teórie, že je tu len kvôli otcovi. Nemohol povedať, že nebola pekná, ale rozhodne nebola jeho typ. On mal väčšinou baby len na jednu noc. Aj to bol výsledok niečoho, čo nikdy nerozoberal.

Prechádzal okolo nej a ako vždy, keď sa mu naskytla príležitosť, do nej trochu vrazil. Nevedel prečo to robil. Jednoducho ju nemal rád a vedel, že ani ona jeho. „Dávaj pozor, idiot." Zavrčala a pozrela naňho s hnevom v očiach. Tešilo ho, že vždy ju vedel rozhnevať. Aj ona vedela rozhnevať jeho. Najhoršie bolo, keď si našiel v korčuliach zhnité ovocie. A on si ich obul!

„Ups. Nevidel som ťa." S prihlúplym výrazom sa jej "ospravedlnil" a odkráčal preč s Jackom po boku. Ten bol celý čas ticho. Vedel, že vtedy sa byť ticho oplatilo. Ako kráčali do šatne, Jack sa otočil a pozrel sa na ňu. Bola niečím iná, ale nevedel čím. Netušil ani prečo sa tí dvaja nemajú tak radi. Nevedel to nikto. No nikto sa ani neodvážil opýtať. Vždy sa pri téme "Matt" alebo "Katie" jeden z nich neskutočne rozhneval.

„To jej nemôžeš dať aspoň pokoj?" Otvárali dvere do šatne a mali namierené rovno do spŕch vedľa. Predtým si však museli dať dole výstroj. Matt sa nechápavo pozrel na Jacka, ktorý už nevedel ako sa ho to opýtať, aby dostal odpoveď.

„Nie. To by potom nebola sranda. Nemám ju rád." Zamrmlal si skôr sám pre sebe tú poslednú vetu. Niečo ho na nej iritovalo. Nedávala najavo žiadne emócie, nič. No jej brat Chris bol úplne iný. Bol síce zodpovedný, zodpovednejší než ostatní a to vďaka tomu, že musí byť zodpovedný. Ale aj ako kapitán sa vedel s nimi zabaviť. Ochraňoval svoju sestru, ale rivalitu medzi nimi nedokázal vymazať.

„To hovoríš vždy. Vieme to všetci." Jack len otrávene pokrútil hlavou a zobral si uterák. Matt to ďalej neriešil. Otázky takého typu jednoducho nezodpovedával. Netrápili ho. Prehrabol si vlasy a zobral si uterák. O chvíľu na to už bola celá šatňa plná svalnatých hokejistov Toronta.