PLAY-OFF

1

„Dávaj pozor, idiot!" Znovu do nej "nechtiac" narazil a ona mu znovu povedala nejakú inú nadávku ako v predošlý deň. Prechádzala chodbou a mala namierené z haly pre krasokorčuliarov do šatne na opačnom konci arény. Ako každý iný deň prechádzala okolo neho práve vtedy, keď im končil tréning.

„Ups. Nevidel som ťa." S úškrnom na tvári sa pobral ďalej a jej nezostávalo nič iné nad tým len prekrútiť očami. Nikdy to nebolo inak. Nikdy sa to nemalo zmeniť. Nikdy si nevymyslel nič iné. Ani ona.

Pobrala sa teda ďalej, ale predsa len sa otočila. Stretla sa s pohľadom jeho spoluhráča Jacka. Nikoho z nich nemala rada. Ak by bolo na nej, ani by sa s nimi nestretávala. No nemienila sa vzdať krasokorčuľovania úplne.

Matthew Nylander. #29. Najproduktívnejší hráč. Toronto Maple Leafs. Pravý center. Bol hrdý na to, kde to dotiahol. Bol hrdý na seba. Hral sa na arogantného. A možno sa ním stával.

Katie Matthews. Dcéra majiteľa arény, v ktorej trénovali hokejisti NHL. Už sa stala dvornou klubu Toronta. Veď aj bola v centre Toronta. Nemala rada ich. Boli to arogantní ľudia, ktorí si nič nevážia. Vždy mala slabosť na hokejistov. No odkedy má tú česť s týmito, nechce mať s hokejistami nič spoločné. Len arénu. Krasokorčuľovania sa vzdala už dávno. Aspoň toho súťažného. Nemieni sa však vzdať tréningovej haly pre krasokorčuliarov. Nevie si bez tohto športu predstaviť život.

A preto znáša hokejistov jej bývalého obľúbeného hokejového klubu. Áno, bola do hokeja blázon. Bola. Aj do hokejistov. Zmenilo sa to. Zmenila sa ona. Jedným slovom, dospela. Mala už 21 a sľubnú kariéru športovej redaktorky. Síce ešte študovala, no mala už zopár ponúk a tie jej vyšli. A potom prichádzala ďalšie a ďalšie. Zvyčajne si ju vybrali presne na takého zápasy NHL a hlavne zápasy, v ktorých hralo Toronto. Dúfala, že je to kvôli tomu, že to tu dobre pozná a nie preto, že jej otec je majiteľom.

„Znovu si stretla Matta, že?" Opýtala sa jej kamarátka Abbie len čo vošla do šatne s korčuľami v rukách. Abbie už bola skoro zbalená a ona si až teraz uvedomila, že ešte nemá dokončenú prácu do školy.

„Z čoho to usudzuješ?" Hádzala si veci to svojej kabelky a korčule išla zavesiť do vedľajšej miestnosti. Rýchlo sa prezliekla do čiernych nohavíc a broskyňovej veľkej mikiny, ktorú milovala.

„Lebo sa tváriš presne tak akoby si ho stretla." Povedala jej so smiechom a Katie na ňu hodila nechápavý pohľad medzitým ako si viazala šnúrky na jej teniskách. Ako veľmi ho nemala rada. Stále si však musela priznať, že bol pekný. Hnedé vyčesané vlasy a tmavomodré oči, vyšportovaná postava. No čo viac chcieť?

„A to je ako?" Prvýkrát sa jej na tvári objavil úsmev po stretnutí s ním. Otočila sa na vysmiatu Abbie a čakala odpoveď. Vo vrecku jej zavibroval mobil, ale ona vedela kto píše. Zas mešká.

„Tak naštvane, zhnusene." Zasmiala sa spolu s Abbie. Mala úplnú pravdu. Katie sa pri ňom ani inak tváriť nemohla. Vo vrecku znovu pocítila vibrovanie a tak sa rýchlo rozlúčila s Abbie a rýchlym krokom sa snažila dostať von z arény. Nanešťastie, cesta viedla presne okolo šatne chalanov a ona mala dokonalý výhľad na ich vypracované telá kým sa oni hádali na úplných prkotinách. Rýchlo sa však spamätala a vyšla von, kde ešte rozdýchavala to jej unesenie.

„No konečne." Ozval sa Chris len čo vstúpila do jeho bielej Audi. Vždy chcela mať také auto práve ona, ale jej starší brat ju predbehol. Bol starší len o 2 roky, no aj tak mal za sebou viac ako ona bude mať v jeho veku.

Chris Marner. #16. Toronto Maple Leafs. Kapitán. Športovú kariéru si vybudoval celkom sám a odmietal akúkoľvek pomoc od bohatého otca. Dosiahol to čo chcel. A je za to šťastný.

„Prepáč, zdržala som sa na ľade." Pokúsila sa o úsmev, ale Chris vedel, že to nebola celkom pravda. Bol to totiž ich spoluhráč. Ale s Katie mali veľmi dobrý vzťah a on sa mnohokrát snažil zmierniť vzťahy v aréne. Neúspešne.

„Lebo si sa im chcela vyhnúť." Uškrnul sa a naštartoval. Ona si len odfrkla a momentálne jej bolo ľúto, že jej brat nemôže hrať. Vedela totiž, že pri ňom boli iní. Nedovoľovali si tak veľa a Chris ich vždy zdržal kým ona odišla.

„Neznášam ho." Povedala si viac menej sama pre seba, ale Chris sa len pousmial. Vedel to od nej, vedel to od neho. Sám mal však predstavu ako skončia v budúcnosti. Celkom rád ich pozoroval, keď sa doťahovali. Keď mala Katie dobrú náladu, naťahovali sa pokojne aj 20 minút vkuse, kým sa jeden z nich bez slova neotočil a neodišiel. Bolo to predstavenie pre celý tím a on ako kapitán z toho nemal veľkú radosť. Ale musel uznať, že im to išlo.

„Od budúceho týždňa už začínam trénovať. Členok už by mal by v pohode. Len budem musieť chodiť na rehabky." Oznámil jej Chris len tak a ona sa na neho s úsmevom na perách otočila. Mala z neho neskutočnú radosť a bola na neho pyšná. Vie čo to znamená kvôli zraneniu obmedziť zmysel života.

„To si mi kedy chcel akože povedať?" Zasmiala sa a kým stáli na červenej slabo ho buchla do pleca. Bola rada, že mala takého brata a človeka, ktorý ju vždy podržal.

Ahojte!
Mám tu pre vás nový príbeh, ktorý sa trochu líši od tých ostatných. Dobre, je o dosť odlišný, ale tento námet sa mi páčil od začiatku, hneď ako som si niečo také podobné prečítala. Základ NHL je tam rovnaký, no s úplne iným dejom. Dúfam, že sa vám bude páčiť tak ako aj mne. Mám len túto jednu časť, ale som rada, že som sa k tomu vôbec odhodlala, keďže mám veľa iných nápadov. Tento musel dostať prednosť. Vznikol úplne spontánne.

Táto časť je celkom krátka, taká zoznamovacia, hlavne z pohľadu Katie. Ďalšia by mala byť z pohľadu Matthewa.

Chcela by som upozorniť, že toto NIE JE fanfiction. Použila som len priezviská hráčov Toronta a ich čísla, no s ich osobnosťou to nemá nič spoločné. Len som tomu chcela dodať trochu reálnosti.

Dúfam, že v tomto príbehu budeme pokračovať. Cením si to. Ďakujem.

Tara.