Zakázaný chlapec (DOKONČENÉ)

2.KAPITOLA

Konečne piatok. Včera sme celý deň nacvičovali nejaký program pre tie deti a myslím,že sa im to bude páčiť. Zohnala som si kostým čertice.Vzala som si čierne obtiahnuté šaty,na vrch kožušinku čiernu,mama mi zohnala chvostík,mám čierne plátené topánky,na hlave rohy a tvár pomaľovanú uhlím,ale nie moc. Mia má svoje krásne dlhé blond vlasy natočené,biele nohavice a tričko,na chrbte veľké anjelské krídla a biele plátenky. No a na hlave má svätožiaru.
„Vyzeráme super...hlavne ty,Layla,si sexy."povedala mi Mia s úsmevom.
„Ďakujem."zasmiala som sa.
„Ale ale,čo to tu je za sexy čertíka?"ozvalo sa za mnou. Prudko som sa otočila a stál tam Liam prezlečený tiež za čerta. Vyzeral naozaj dobre. Mal čierne obtiahnuté tričko,ktoré mu ukázalo každý sval,čierne rifle,tenisky,v ruke mal bič ,tvár mal tiež zafarbenú a na hlave rohy.
„Nechceš byť mojou čerticou? Hodíme sa k sebe."mrkol na mňa.
Prekrížila som si ruky na hrudi. „Vieš čo? Nechcem."odpovedala som.Ako to robí,že ten úsmev mu z tváre vôbec nemizne?
„Ale no,Layla,budeme spolu v pekle,vieš aká to bude zábava?"
„Och,daj pokoj Liam."chcela som to povedať vážne,ale kútikom úst mi mykalo do úsmevu.
Pokrútil pobavene hlavou a odišiel za svojimi spolužiakmi.
Okolo deviatej prišli do haly deti a my sme boli schovaný vzadu,aby nás nevideli. Liam a jeho kamarát Matt ma stále pozorovali. Matt je jeho najlepší kamarát a mne sa páči už od prvej chvíle ako som ho videla na škole. Je úplne dokonalý. S Liamom sú úplne podobný,ale bratia nie sú. Obaja majú tmavé vlasy aj oči,plnšie pery,ale nie úplne a svalnaté telo. Hneď ako sa deti usadili,my sme vyšli von,samozrejme prvý Matt,ktorý bol ako Mikuláš. Deti boli úplne unesený. Liam sa držal stále pri mne.
„Deti,dúfam,že ste poslúchali celý rok."povedal Matt. Všetky deti zakričali „áno".
Dopredu sa postavil Liam s bičom. „Podľa mňa tu ale niekto aj neposlúchal. Priznajte sa!"pohrozil. Deti mlčali. „Poď sem pomocníčka."zavolal ma k sebe a ja som pristúpila. „Toto je moja krásna čertica a spoločne zistíme kto z vás je občas zlý."
Obaja sme začali chodiť pomedzi deti a prísne sme na ne pozerali. Pristúpila som k dievčaťu,ktoré malo krásne čierne vlasy,zelené oči a malinké pery. Bola veľmi zlatá. Ukázala som na ňu. „Ona by sa k nám hodila. Krásna,vyzerá nevinne,ale v sebe skrýva určite zlo ako my."povedala som a dievča sa na moje prekvapenie usmialo od ucha k uchu. Liam ku mne pristúpil a pozrel na ňu.
„Hm...máš pravdu."zhodnotil,vytiahol uhlík a pofarbil jej polku tváre.To isté sme spravili ešte s dvoma chlapcami. No a hneď po nás anjeli každému dali balíček cukríkov. Ešte sme pustili nejaké pesničky a spoločne si zatancovali.
„Smiem prosiť?"šepol mi Matt pri uchu. Zostala som nervózne naňho pozerať,ale po chvíli som sa spamätala a zatancovala si s ním.Chytil ma okolo bokov a spolu sme sa vlnili.
„Ako sa ti páči dnešný deň?"spýtal sa ma.
„Je to super,ten pohľad na tie potešené deti,je úžasný."
Prikývol. „Mám rád deti,preto som sa sem aj s Liamom prihlásil."povie s úsmevom na perách.
„A prečo nešla aj Diana?"spýtala som sa.Diana je ich ryšavá spolužiačka,všetci chalani ju milujú,má umelé prsia,ktoré veľmi rada ukazuje,ústa vkuse vyšpúlené a umelé mihalnice jej tiež nechýbajú.
Na moju otázku sa Matt začal smiať. „Ona? Veď to dievča miluje len seba,nikoho iného."smial sa ďalej. O chvíľu sa pri nás pristavil Liam a prísne na nás pozrel.
„Čo je tu k smiechu?"spýtal sa Liam.
Matt stíchol a zvážnel. Fascinujúce,aký má z neho strach. „Len sme sa rozprávali."vysvetlil.
„Takže vy ste sa rozprávali?"zvráštil obočie. „A toto bolo čo??? Ste sa tu vlnili!"
„Prepáč,Liam."šepol.
Nechápala som to. „Preboha,Liam...myslím si,že Matt je svojprávny,vôbec nechápem,čo máš taký problém s tým,že sme tancovali.Nemáš právo mu zakazovať s kým sa bude baviť a tancovať."povedala som prísne. Obaja na mňa zmätene pozerali.
„A ty nemáš právo mi kázať čo mám robiť."odpovedal.
„Ale mám právo ťa upozorniť."
Pristúpil ku mne bližšie. Srdce sa mi rozbúšilo. „Ty máš právo akurát tak držať hubu."šepol.
Zvráštila som obočie a odišla preč za Miou.
Mia na mne hneď videla,že sa niečo stalo,ale nechcela som sa o tom baviť.
V hale sme boli ešte asi hodinku a tú celu hodinu som sa s Liamom prebodávala pohľadom. Po skončení ma vyzdvihla pred školou mama s úsmevom.
„Tak ako?"spýtala sa.
Prekrížila som si ruky na hrudi. „Keby ma nenasral ten debil Liam,tak by to bol úplne skvelý deň."
„Liam? On tam bol?"začala sa smiať. „A čo urobil?"
Vysvetlila som jej čo sa stalo.
„Rovnaký ako jeho matka."sťažovala sa mama. „Bola taká istá...myslela si,že má najväčšiu moc,krava. Každý ju mal rád,neviem prečo."
„Mami,odkiaľ sa vy dve vlastne poznáte?"
Pokrútila hlavou. „Zo strednej,ale nechaj to tak...nerada sa k tomu vraciam."odpovedala mi.
Keď sme zaparkovali auto pred domom,akurát vedľa bola Liamova mama a vyberala poštu len v bielom župane.
„Zdravím susedky."povedala falošne.
Mama sa na ňu falošne usmiala a kývla jej.
„Dobrý."povedala som.
Julia,Liamova mama pristúpila bližšie k plotu a ja tiež. „Ako vidím,tiež si robila čerticu,presne ako Liam."začala s úsmevom. „Aký ste mali deň?"
„Pekný."usmiala som sa. Nemohla som predsa povedať,že ma jej syn nasral. „A vy? Dnes ste nebola v práci?"
„Nie nie...mám dnes voľno,ale zajtra už idem makať. Teraz si dám ešte masku na tvár,prelakujem si nechty a umyjem vlasy,aby som bola zajtra fit."stále sa usmievala. Liam sa na ňu podobá,majú podobné oči a nosy. Krásu naozaj zdedil po nej. „Ak chceš,niekedy môžme zájsť ku kaderníčke.Moja dcéra Karin nie je moc na také veci a ty podľa mňa áno,máš krásne vlasy a vyzeráš,že sa rada o seba staráš."prezrela si ma.
„No ja neviem či je to dobrý nápad..."váhala som.
„To že si nevychádzam s tvojou mamou,neznamená,že nemôžem s tebou."vysvetlila. Odrazu pri ich dome zastavilo čierne drahé auto a vyšiel odtiaľ nahnevaný Liam.
„Čau mama."povedal a pokračoval vpred do domu.
„Vitaj zlatko."usmiala sa naňho a späť sa otočila ku mne. „Tak ja idem,pouvažuj nad mojou ponukou...maj sa."zakývala mi a zmizla v dome. Zhlboka som sa nadýchla a išla domov. V izbe som si odložila veci,osprchovala som sa a zišla dolu do kuchyne.
„Čo máme na obed?"spýtala som sa.
„Veď vidíš."ukázala mama na šporák.
Naložila som si jedlo. „Hm...otec varí fakt skvele."zhodnotila som. „Nechceš si ku mne sadnúť mami?"
„Nie."niečo ju štvalo.
„čo ti je?"spýtala som sa jej.
Mama treskla lyžicu o stôl. „Pýtaš sa??? Nepamätáš sa,čo si robila pred chvíľou vonku s tou tupaňou Juliou?"vrieskala po mne.
„To ťa tak naštvalo?"
„Ty vieš ako ju neznášam!!! Tak sa ma na to už nepýtaj,dočerta!"zvreskla poslednýkrát a potom už zmizla do spálne.
Tvárila som sa,že sa nič nedeje a ďalej jedla svoj obed.