Mnohí ma za to nenávideli. Nikto sa so mnou kvôli tomu nebavil. Keď som bola mala a šla na prechádzku s mamkou či už s kamarátkou Ashley stále som počula ako o mne mnohí hovoria, že som smiešna, hlúpa, škaredá kvôli jednej veci...
Odsudzujú ma za to ako keby som za to mohla ja. Nenávidela som sa za to, že nemôžem nič vidieť. Od malička mám vrodenú vadu, takže som nikdy nič nevidela. Len tma, temnota a nič iné. Chcela by som vidieť svet, mamku, otca, Ashley... a aj môjho chlapca. Tak ako ma ľudia nemali radi, tak som ani ja nemala rada. Cítila som sa bezcenná, tak ako sa slepí ľudia cítia.
V podstate som nemala mať koho rada okrem tých štyroch, pretože oni mali radi mňa. Môj chlapec Liam bol stále so mnou a vo všetkom mi pomáhal... Raz som mu povedala, že ak by som mohla vidieť celý svet, hneď by som sa za neho vydala. Nechcela som sa vydávať, pretože by mi bolo strašne ľúto ak by som nevidela nič z mojej svadby. Nikdy som nevidela žiadnú nevestu a nevidela som ani ako vyzerajú svadobné šaty. Povedala som si jednuducho, že sa nevydám iba ak by som zázrakom začala vidieť aby som si mohla vychutnávať ten moment a vidieť seba v šatách aj ostatních. Samantha Payne, už si to viem predstaviť, že moje priezvisko sa zmení na Payne z Thompson. Liam je veľmi dobrý muž. Nikdy by som neverila, že si najdem muža, ktorý ma bude milovať, tak ako ja jeho. Je milý, chápavý, zábavny, starostlivý, ochotný...a kopu dobrých vecí. Síce neviem ako vyzerá, ale viem, že vzhľad nie je všetko a viem o čom hovorím, a viem, že je krásny. Jeho rodina ma zobrala takú aká som. Slepá. Neviem ani ako vyzerám ja. Musia sa o mňa starať, pretože ja to nedokážem. Som aspoň trošku pekná? Aká som vysoká? Ako vyzerajú farby a všetko naokolo mňa?
Z mojich myšlienok ma vytrhlo to, že som započula ako ku mne niekto kráča a následne si ku mne sadola, keďže som zacítila dámsku vôňu.
,,Nad čím premýšľaš, Sam?"- hlas patril Ashley. Ashley poznám už od mala. Stále chodila ku mne či som bola chorá alebo zdravá. Či som sa cítila pod psa alebo fantasticky. Bola a je tu vždy pre mňa. Pomohla mi zo všetkým.
,,Aké to je. Ako to všetko vyzerá. Kvety, nebo, metro, ulice, rodina, ty...Liam, ja. Aspoň pár sekúnd keby som to mohla zahliadnúť."- neustále som sa pozerala do predu.
,,Ale no tak...verím, že Boh bude spravodlivý a ty budeš vidieť. Budeš vidieť mňa aj metro."- nad tou poznámkou sme sa obe museli zasmiať. ,,Aj svojho úžastného muža a rodinu. Uvidíš všetko a každého."- vedela som, že sa usmiala. Myslím si, že je krásna. Nemyslím, viem to. ,,A teraz pôjdeme nakupovať."- pomaly sa postavila a potom zodvyhla mňa. ,,Dávaj pozor."- upozornila ma. Pomaly som prešla do svojej izby a následne do mojej skrinky. Nahmatala som si kožené legíny a tričko, ktoré som ako prvé schmatla. Netrvalo dlho a už som bola prezlečená. Netrvá mi to ozaj dlho pretože Ashlay mi pomohla. Mám rada nákupy len z jediného dôvodu a to je ten, že po nákupoch ideme na kávu alebo čokoládu. To je jediné čo si dokážem vychutnať v ten deň.
...............................................................................................................................................................
,,Slečna Thomson budem sa snažiť čo je v mojich silách." - doktor Sackar je môj doktor, ku ktorému chodím už dobré 2 roky. Snaží sa mne aj ostatným nevidiacim pomôcť k tomu aby sme začali vidieť. Zdá sa to nemožné, ale nemožné sa niekedy dá urobiť možným. Chce byť prvý človek, ktorý umožní nevidiacim ľudom pomôcť vidieť. Moje pocity z tohto všetkého sú rôzne. Niekedy si myslím, že všetko bude v poriadku a pošťastí sa, ale občas na mňa príde ten pocit a skrat, že sa nič nestane a doktorovi Sackarovi sa nepodarí vyvinúť stroj, ktorý umožní vidieť.
Lenže doktor verí, že sa mu to podarí a tak verím aj ja.
,,Liam mohol by si ma prosím držať za ruku?" - poprosila som Liama pretože som sa trošku bála a keď viem že je pri mne bojím sa o trochu menej.
