O 3 Týždne sa začala jar.Teplejšie bolo už predtým.V ten deň som zakričala s chodby na otca.„Idem s dievčatami za pani učiteľkou,pretože nás volala.Vrátim sa okolo 20:00.Ahoj!"Išla som cez park,keď zrazu na mňa niekto zakričal.„Jung počkaj na nás!Aj my ideme cez park!Môžeme ísť spolu!"kričali dievčatá.z diaľky sme kývali pani učiteľke.Bola šťastná.Ten vzťah jej prospieval.
Kedysi bola stále nešťastná,ale teraz je to už inak.Keď sme si sadli,tak akurát nám priniesli ľadovú kávu.„To ste nemuseli"povedala som.„Rozhodla som sa kto si zaslúži ísť na výlet a kto nie.Rozhodne vy.Vy škole hanbu neurobíte to viem.Ste šikovné a to je fajn.Pôjde aj Jung-hyun.Ostatní sa musia učiť,pretože majú zlé známky.Vaším rodičom som už písala,takže to už vedia.Máme už zaplatené lístky do Kórei a aj hotel.Dúfam,že sa tešíte"vravela nám s úsmevom.„Samozrejme,že sa tešíme.Kedy odlietame?"pýtam sa.„Budúci pondelok"odpovedala mi.„Dobre ja už teda idem.Ahojte a pekný zvyšok dňa."Potom som išla domov cez park.Keď som prišla domov,tak si ma otec zavolal k stolu,lebo sa chce porozprávať
.„Ahojte už som doma a to o 2 hodiny skôr"vravím im.Býva u nás aj otcova priateľka.Moja mama s nami nebýva od mojich 4 rokov.„Hneď som tam len sa idem prezliecť a osprchovať!"kričala som zo svojej izby.Keď som bola hotová,tak som zišla za nimi dole a sadla som si k nim.„Už nám učiteľka povedala o tom výlete.Ja a aj Lucia s tím súhlasíme.Aspoň sa viac toho naučíš.Spoznáš ich históriu a budeš vedieť po kórejsky ešte lepšie.Musíš mne Lucií sľúbiť,že si budeš dávať pozor a že budeš dodržiavať večierku.Sľúbiš nám to???"vraví mi otec.„Sľúbim,ale vy mi sľúbte,že mi budeme menej volať a písať"vravím so smiechom.
S Luciou som sa ešte večer pohádala.Vravela mi nech sa po nikom nepozerám.Ja som jej povedala,že sa môžem pozerať,pretože už mám 17 rokov.Spomenula som aj to,že mi pokazila vzťah na ktorom mi naozaj záležalo.Začala kričať,že som sprostá a nevychovaná po mojej matke.Zostala som šokovaná čo si to dovoľuje.Ako sa o mojej mame opovažuje takto vyjadrovať?Nepozná ju.Odišla počas mojich 6 rokov.Ale niekedy sa stretávame a voláme si.Dokonca si každý deň píšeme.Posiela na mňa peniaze,aby mi nič nechýbalo.Ona aj môj otec sú bohatí.
Každý mesiac dostávam 150 eur a niesom ani za mak rozmaznaná.A táto príšerná ženská čo si našiel otec mi žerie nervy.Moja mama mi povedala,že sa vráti,keď ju budem potrebovať.Tak som na ú ženskú nakričala nech vypadne z mojej izby a dá mi pokoj.Rozhodla som sa,že napíšem svojej mame,no a tak som to skúsila.„Ahoj mami,ako sa máš?"Čakala som 30 minút,ale neodpísala mi.Bola som smutná,ale mama ma povinnosti ako každá žena.Neskôr som si išla ľahnúť.Celý večer som spala pokojne.Ráno som sa zobudila a išla som sa naraňajkovať.
Na raňajky boli palacinky.Pretože ich robila Lucia,tak si nedám,aby otec videl,že niečo nieje v poriadku.Na raňajky som si vybrala jogurt z chladničky.„Jung,prečo si nedáš palacinky?Lucia ich pre nás urobila"pýtal sa ma otec.„Veď práve"zašepkala som pre seba.„Nechcem ich.Nemám na ne chuť.A nechcem pri tomto stole sedieť dlhšie ako treba.Teraz mi prepáčte,ale chcem zjesť svoj jogurt."Obidvaja boli šokovaní z toho čo som povedala.
Pozrela som sa na macochu,ale tá sa iba pousmiala nado mnou.Mala šťastie,že to otec nevidel.Zdvihla som sa a vyhodila som zvyšný jogurt do záchoda a obal som vyhodila do koša.Nemala som chuť byť v jej blízkosti.„Oci idem s Laurou nakupovať.Ahoj " „A to sa ma ani nespýtaš či môžeš?"vraví mi otec.„Tak môžem,prosím?"spýtala som sa.„Dobre,ale nepríď neskoro večer."poučoval ma.„Chcela by som tam prespať."„Fajn,ale žiadne blbosti."„Fajn.Maj sa."S Laurou sme sa stretli pri Auparku.Toto nákupné centrum je pri nej najbližšie.
Dnes sme mali v pláne nakupovať v Auparku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zaši sme do Croppu.Tam sme si kúpili tielká a kraťase.Vo vedľajšom obchode so šatami sa mi jedny zapáčili.Boli biele a vpredu boli po kolena a vzadu niekoľko cm za kolenami.Boli úchvatné.Našla som tam také isté,ale čierne.Zaplatila som a išli sme do iného obchodu.Laura si chcela kúpiť aj tenisky.Ja som si kúpila tiež tenisky.Univerzálne farby.Biele a čierne.Pred auparkom sme sa rozlúčili.
Ahojte.Prosím napíšte či sa vám to páčilo.Ja budem pokračovať v písaní.Dúfam,že sa vám bude páčiť aj pokračovanie
