Príbeh očami muža, je písaný z chlapského pohľadu.
Jednotlivé kapitoly na seba nenadväzujú.
Zároveň, dané kapitoly ukazujú každodenné udalosti v živote chlapa s rôznymi vlastnosťami.
Avšak poukazujú na lásku, ktorá sa z dnešného skazeného sveta v...
Sledoval som ju, ako sa smiala na vtipe svojho najlepšieho kamaráta, ako sa jej zružovkastené pery podvihli do jemného úsmevu, oči sa jej rozžiarili, ako nebo posiate miliónmi hviezd. Sledoval som jej opatrné gestá, ktoré robila ako slušne vychované dievča, dokonalú reč tela, ktorou vždy vedela povedať niečo viac. Biele šaty, ktoré ju robili ešte viac dievčenskou, ako bola ona samotná. Svojimi malými a nežnými rukami vytiahla svoj mobil, z modrej kabelky. Videl som zármutok v jej tvári, ako so smútkom hovorí niečo najlepšiemu kamarátovi. Sledoval som, ako sa jej telo ladne postavilo z drevenej lavičky, s úsmevom na perách objala svojho kamaráta, odtiahla sa od neho a zamávala mu na rozlúčku. Sledoval som, jej drobné telo, ktoré sa strácalo v ruchu veľkomesta, až pokiaľ mi úplne nezmizla z dohľadu.
Odvrátil som pohľad od francúzskych okien, modernej kaviarne a radšej som ho presunul, na pohárik s dobre vyzerajúcim Late, z ktorého sa už neparilo tak, ako pred polhodinou. A to len vďaka nej. Vďaka anjelovi v ženskom tele. Vďaka prevedení elegancie, zdvorilosti a dobrosti v malom človeku. Bol som ňou očarený už niekoľko mesiacov.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pamätám si na ten deň, kedy som ju po prvý krát spozoroval za oknami kaviarne. V ten deň do môjho života vstúpilo to najjasnejšie a zároveň najkrajšie slnko. Môžem povedať, že som ňou bol v istom zmysle posadnutý. No v skutočnosti, som bol len zaľúbený. Pokrútil som nad svojimi myšlienkami hlavou a napil sa z môjho vychladeného Late. Pohľadom som vyhľadal čašníčku a kývnutím hlavy som jej dal náznak toho, že chcem zaplatiť.
Nenazdal som sa a spomínaná sa pri mne objavila v úhľadných čiernych šatách. Zaplatil som a vyšiel von z kaviarne. Pohľadom som ešte raz skĺzol na miesto, na ktorom sa pred pár minútami nachádzal hlavný záujem môjho dnešného dňa. Možno i života. Moje nohy sa samé vydali na cestu, ktorú poznali už naspamäť.
Otvoril som si dvere a vstúpil som do môjho rozľahlého, no zároveň prázdneho bytu. Chýbal tu život. Chýbal tu smiech. Chýbalo tu teplo domova. Nohy som odľahčil od topánok. Moje kroky ďalej viedli do priestrannej obývačky, kde som sa zvalil na čierny gauč. Zapol som si televízor a sledoval som najnovšie novinky, ktoré sa dnes vo svete udiali. Stalo sa však to čo som nečakal a celkom ma to vystrašilo. Zaspal som.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
