𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Monday

Momentálne som stál u dverí ako taký nadržaný králik, keďže dva týždne som si to robil iba rukou v sprche. Dosť smutné na takého sexy chlapíka, nie?

Dva dni prešli ako rýchlik a ja som bol znovu nútený ísť do školy, ktorá predstavovala posledné miesto môjho záujmu. Moja hlava bola plná JungKooka a výčitiek, keďže Jimin sa mi od toho INCIDENTU stále neozval. Trošku som sa o neho aj bál, ale na prvom mieste som sa za seba hanbil, že som ho nedokázal zastaviť.

Tiché vrčanie motora sa ozvalo za vchodovými dvermi a ja som ich s rýchlosťou svetla odomkol. Pozrel som sa s očakávaním na cestu a všimol si JungKooka ako vystupuje z auta.

Pootvoril som ústa a moje kolená náhle zmäkli. Jeon JungKook mal na sebe čierne obtiahnuté nohavice a karmínovo červenú košeľu, ktorá bola asi tak z osemdesiatich percent priesvitná. Pod ňou sa rysovali JungKookove slávne svaly. Keď som zdvihol pohľad k jeho tvári, pousmial som sa. Ten arogantný výraz a ostro rezaná sánka, znaky ktoré JungKooka jednoducho dokonale vystihovali.

,,Tae! Čo som ti povedal o papučiach?!" Ukázal na moje bosé nohy s vráskou na čele.

,,Že ak ich nebudem nosiť, dostanem výprask." Zahrýzol som si do nervózne do pier a ani sa nepohol zo svojho miesta.

Fakt bol ten, že celé tie dva týždne mi chýbal JungKook. Potreboval som si jeho pozornosť niečím vyslúžiť. Túžil som po tom, aby ma znovu opantal svojou príťažlivosťou a zmocnil sa ma.

,,Presne tak!" Dvoma dlhými krokmi sa dostal ku mne a prehodil si ma cez plece ako keby som nevážil ani polovicu z mojej hmotnosti. Vošli sme do chodby a Kook za sebou rýchle privrel dvere.

,,Hej! Daj ma dole!" Prostestoval som, pretože mikina, ktorá pochádzala z JungKookovej skrine zakrývala moju úplnú nahotu do polky stehien. Síce som chcel JungKooka prekvapiť a ušetriť čas, no nie takto, nie takýmto spôsobom.

,,Ale čo?" Podpichol ma a dlaňou mi pleskol po jednej polke.

,,Au!"

,,To si sa na mňa až tak tešil?"

,,Hej, no teraz vidím, že som urobil chybu." Urazene som zamrmlal a nechal sa niesť až hore do jeho spálne.

,,A prečo máš na sebe moju mikinu?" Zhodil ma na biele prikrývky jeho postele a priplazil sa ku mne.

,,Všetky moje mikiny sú vďaka tebe preč. Zabudol si? Vyhodil si mi ich, aby som začal nosiť tie tvoje handry pre bohatých." Nahnevane som mu odvetil.

,,Hmmm." Dlaňou prešiel po mojom stehne a stísol ho.

,,Páči sa mi na tebe elegantné oblečenie, nemohol som odolať tomu vidieť ťa v tom, lenže ty si neposlúchal." Pomaly rozprával a perami sa začal dotýkať vnútornej strany môjho stehna.

,,J-ja nikdy neposlúcham, Jeon JungKook." Odvetil som.

,,To som si všimol." Šibalsky sa na mňa usmial a zahrýzol sa do bledej pokožky môjho stehna.

,,Au! JungKook!" Vykríkol som prekvapene.

,,Prepáč." Nevinne sa na mňa pozrel a na boľavé miesto priložil pery. Jazykom jemne prešiel po červenom fliačiku a potom postupoval smerom k môjmu rozkroku.

Roztrasene som dýchal a srdce mi divoko bilo.

-22.4. 2018