𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Kinky

,,Nie si hladný?" Otočí sa na mňa Jimin po chvíli pomahania mu v ateliéri.

,,Pozývaš?" Zdvihol som obočie a jemne sa pousmial.

,,Iste. Poznám skvelú reštauráciu." Odvetil Jimin a venoval mi charizmatický úsmev. Keby to bolo možné tak by som sa na mieste roztopil.

Jimin sa zdvihol zo stoličky a nahol sa dole po spadnutý papier, ktorý počas vstávania náhodou zhodil.

Jeho pozadie bola ako veľká šťavnatá broskyňa, do ktorej by si človek hneď zahryzol.

Keby to bolo možné, tak by som mu zo stola zhrnul na zem všetky papiere, len preto, aby som sa mohol dlhšie kochať pohľadom nad jeho vydrepovaným zadočkom.

No Jimin sa znovu narovnal a žmurkol na mňa, ako keby vedel, že som pred chvíľou slintal nad jednou časťou jeho tela. Nahodil som absolútne nevinný výraz anjelika a tváril sa ako keby sa nič nestalo.

,,Nejdeš si po bundu?" Prebral ma z rozjímania a ja som taktiež vstal zo stoličky.

,,Iste. Daj mi chvíľku. Hneď som tu." Odvetil som a bežal hore po schodoch, ktoré viedli na druhé poschodie, kde sa nachádzali kancelárie.

-

S bundou aj s peniazmi vo vrecku som sa približoval k dverám od ateliéru, kde stál Jimin. Čiernovlasý chlapec zaujato hladel do smartfónu a špičkou podrážky hnedých mokasín klopkal po drevenej podlahe.

,,Tak, kam ideme?" Ozval som sa a ruky nervózne strčil do vačkov. Hneď ako Jimin zdvihol hlavu usmial sa na mňa a otvoril mi dvere.

Dáma má prednosť, predsa.

Keď sme obaja kráčali po chodníku zvedavo som sa pozrel smerom k Jiminovi.

,,Jimin?" Oslovil som ho s menšími rozpakmi.

,,Hm?"

,,Koľko máš vlastne rokov?" Opatrne som sa spýtal.

,,Dvadsať štyri."

,,Máš niekoho?" Vypadla zo mňa nečakane otázka a ja som si položil prsty na pusu.

V duchu som si dal automaticky facepalm a vynadal si do...

,,Nie." Zasmial sa Jimin a naklonil hlavu do strany.

,,Nebodaj máš o toto záujem." Ukázal na seba prstom a ja som pocítil červeň na lícach.

,,Nie...teda nie, že by si nebol atraktívny muž..." Vypúšťal som z huby totálne sračky a ešte sa pri tom červenal od hanby. Jimin sa iba pobavene zasmial a potom nečakane zastal.

,,Sme tu." Ukázal na menšiu budovu s červeným nápisom, ktorá vyzerala ako z minulého storočia. No mňa zovňajšok budovy vôbec neodradil. Miesto, kde som vyrastal sa nelíšilo nejak od tejto budovy, práveže stavby v chudobnej štvrti vyzerali v oveľa horšom stave.

Jimin si ma premerial a bez slova mi zvonu otvoril dvere. Začervenal som sa ako malá školáčka. Nikdy sa mi toľko pozornosti nedostávalo.

Možno to Jimin robil len preto, aby na mňa zapôsobil alebo možno bol na takéto galantné zvyky od malička naučený.

Pozorne som sa rozhliadol po okolí. Z útulného vzhľadu interiéru reštaurácie som usúdil, že je to rodinný podnik. Čo ma prekvapivo zahrialo u srdca.

,,Páči sa ti tu?" Spýtal sa ma Jimin a prehodil si kabát cez operadlo vedľajšej stoličky.

Prikývol som a ďalej sa obzeral okolo seba.

,,Počkaj si na jedlo." Žmurkol na mňa Jimin a v očiach mu iskrila istá tajuplnosť.

-18. 2. 2018

Awwwww, Jiminov zadok. 🍑