Weapon

Eight.

Justin Bieber

,,Alex, dostaň svoj zadok sem!" zavolal som na môjho mladšieho brata, ktorý má hore menšiu párty. Párty ako párty- pustil si Drake-a a predvádza pred zrkadlom nové akrobatické kúsky.

Ja práve sedím v obývačke na pohovke a čakám kým sa tu dovlečie otec a on. Už 4 minúty máme mať poradu. Začínali ma ovládať nervy. Nebudem tu sedieť a čakať, kým oni robia bohviečo.

Chcel som sa postaviť a ísť preč, no zastavil ma zvuk topánok, burácajúcich dole schodmi. Alex.

,,Konečne." vydýchol som a oprel sa o operadlo. Alex sa hodil do pohovky vedľa mňa a začal si pohmkávať melódiu pesničky, ktorá mu pred chvíľou hrala.

Prekrútil som očami a po viečkach si prešiel bruškami prstov.

,,Kde je otec?" opýtal sa. Otvoril som ústa, že mu odpoviem, no to už do obývačky vkročil otec s úsmevom a kravatou na krku. To sa nestáva často.

,,Tu." zahlásil a sadol si do kresla oproti nám. Svoje prsty si preplietol a lakte oprel o kolená. ,,Takže deti, zajtra nás čaká veľmi dôležitá misia." začal. Oslovenie deti používal len vo vážnych situáciách. Tak toto bude veľmi vážne.

~*~

,,A čo ak nás chytia?" opýtal sa Alex s pohľadom zabodnutým na stole.

,,Nechytia." odpovedal otec a prudko sa postavil z kresla. Pohárik, ktorý ležal na stole sa zatriasol z otcovho rýchleho pohybu. Ja som tam sedel ticho, ponorený vo svojich myšlienkach.

,,Ale čo ak áno?"

,,Sklapni Alex!" vykríkol som a moje ruky vyleteli do vzduchu. Otec si prešiel cez vlasy a následne sa zaťahal za končeky.

,,Chlapci, toto je vážne dôležité! Nemôžme to skaziť a do úvahy neprichádza ani žiadne rozptýlenie. Percins nás zabije, ak sa niečo pomelie!" zase to vysvetlil a hneď odišiel. Alex sa pozrel na mňa a ťažko pregĺgol.

Percins asi nie je ľahký oriešok.

Brooklyn Carter

Kráčala som po chodníku so slúchadkami v ušiach. Posledný krát, čo som tak išla, som mala nehodu. No teraz som v parku, nie na hlavnej ceste.

,,Brooke!" niekto ma chytil za plece a otočil ma čelom k nemu. Vytiahla som si slúchadká z uší a pozrela sa do tváre Evelyn. ,,Kričím na teba už dosť dlho! Kedy si stihla ohluchnúť?" zasmiala sa a vybrala sa chôdzou po boku mňa.

,,Nepočula som ťa." vydýchla som.

,,Prečo si ma po škole nepočkala? Mohla som ťa odviesť." prehodila. Sadli sme si na najbližšiu lavičku.

,,Áno, ale už je dávno po škole tak to netreba riešiť." usmiala som sa na ňu. Nemala som náladu na takéto blbosti.

,,A čo Justin?" zatlieskala rukami a zvedavo sa na mňa pozrela. Blbosť za blbosťou.

,,Aký Justin?" zahrala som, že neviem o koho ide, ale Evelyn sa len tak oklamať nedá.

,,Nerob sa, že nevieš." pretočila očami. Ja som len mykla plecami a pozrela sa na druhú stranu parku. ,,Brooklyn!" zapišťala. Nadvihla som jedno obočie. ,,Zoznám ma s ním!"

,,Nie." vydýchla som a postavila sa z lavičky. Začala som kráčať von z parku a nečakala na Ev.

,,Prečo nie?" dobehla ma.

,,Môže ti ublížiť." šepla som a Evelyn sa na mňa udivene pozrela.

,,Ublížil ti?" vyhŕkla a ja som si dala ruky do vreciek, aby nevidela moje spotené prsty. Áno, kričal na mňa ale fyzicky mi ešte neublížil. No, toho sa bojím.

,,Bože nie. Ja len-" odmlčala som sa. Neviem, ako jej mám povedať, že nieje typ chlapca, ktorý je romantický a bezpečný.

,,Dobre chápem, chceš ho mať pre seba." povedala sklamane a zrýchlila krok. Bože.

,,Tak to nieje Evelyn. Okey, zoznámim ťa s ním ale nič viac." porazene som odpovedala.

Evelyn sa mi hodila okolo krku a zašepkala tiché platí. Bože, čo na tom chlapcovi vidí?

Stáli sme pred Evelyniným domom a rozlúčili sa. Dala mi kamarátsku pusu na líčko a zmizla za dverami. Usmiala som sa. Tie kamarátky.

Už len ulica a budem konečne doma. Po ceste som zbadala ešte malé jazierko, kde sme chodili s Evelyn ako malé. Svoje kroky som nasmerovala tam, aby som si trochu pospomínala.

Hodila som kamienok do vody, keď mi niekto obtočil ruku okolo úst, aby som nemohla kričať. Automaticky som začala hádzať rukami a nohou som tú osobu kopla do píšťaly.

,,To ti nepomôže, zlatíčko." slizkým hlasom mi zašepkal do ucha a perami sa o neho optrel. Do oči mi vyhŕkli slzy.

Otočil si ma čelom k nemu a ruku, ktorú mal na mojich ústach mi obmotal okolo zápästia. Druhou mi silno stláčal bok. Nemala som ako utiecť.

,,K-kto si?" zakoktala som a jedna neposlušná slza mi skĺzla po líci.

,,Percins. Samuel Percins." zasmial sa a potiahol ma smerom k autu.

To ešte nevedela, že aj Justina má v moci ten istý človek. Samuel Percins.