Three.

283 14 0
                                    

"To ale stále nevysvetľuje prečo si tu." nabrala som všetku hrdosť ktorú som mala v sebe aj keď som sa ho bála.

 "Vieš, nikto z takého prípadu nevyjde bez trestu." povedal. Jeho hlas bol kľudnejší.

"A tvoj trest je?" nechala som, aby moju vetu dokončil.

"Môj trest je kurva to, že tu musím s tebou trčať do vtedy, pokiaľ odtiaľ neodídeš." prstom ukazoval na mňa a nakoniec zavrčal. S ním vydržať ešte asi 2 týždne? Nie, ďakujem.

"To si nemohol ísť do väzenia?" zašepkala som skôr pre seba ale hneď to oľutovala, keď tresol päsťou po stolíku vedľa postele a s naštvaný výrazom sa na mňa pozrel.

"Ty jedna malá su-" v tú ranu vošla do izby moja mama. Ďakujem mami. Práve si ma zachránila pred smrťou. Justin sa hodil naspäť do stoličky a tvár si dal do dlaní.

"Mami, kedy budem môcť ísť?" spýtala som sa mami, ktorá si odpíjala s kávy a zaujato sledovala stenu.

"Mami!" luskla som jej prstami pred tvárou.

"Čo?" obrátila pohľad ku mne a nevedela o čo ide. Aké typické.

"Len, že kedy s tadiaľto môžem odísť."  vzdychla som.

"Neviem zlatko." zase si odpila z kávy. Definitívne tu budem trpieť.

"Nechceš si pospať? Nie si unavená?" odložila pohár s horúcim nápojom na stolík a podišla k posteli. Justin sa hral na mobile a ani na minútu neprejavil žiadny záujem o svet okolo neho.

"Asi áno." povedala som a ľahla si na vankúš. Mama ma zakryla perinou a odišla so slovami prídem ráno, neboj sa. Ostala som tu len s Justinom. Dúfam, že aspoň zaregistroval, že mama odišla.

"Kde je tvoja mama?" opýtal sa. Zjavne nie. Ani si nevšimol že odišla. Neriešim to radšej.

"Odišla." povedala som a zívla. Chcelo sa mi spať. Zamrmlal tiché aha a zase čumel do mobilu.

"Neideš už domov?" nenaštvi sa. Nenaštvi sa.

"Neskôr.Počkám kedy zaspíš." usmial sa. Po prvýkrát. Tlieskam.

"Dobre." zamrmlala som a zavrela oči.

Len, nechápem ako sa naštvaný človek môže zrazu zmeniť na milého.

~*~

Lúče teplého letného slnka ma pálili na mojom líci. Zakňučala som. Chcem ešte spať.

"Si hore." niekto vydýchol na pravo vedľa mňa. Otočila som sa za hlasom a uvidela moju mamu, ako sa na mňa usmieva.

"Vyzerá to tak." zamrmlala som. Poobzerala som sa po izbe. Niekto mi tu chýbal. Kde je to namyslené egoistické prasa?

"Ako si sa vyspala?" spýtala sa ma mama a podávala mi šálku kakaa.

"Doma by bolo lepšie. Ale v pohode. Ďakujem." usmiala som sa a prijala kakao. S chuti som sa napila a odložila ho na stolík.

"Mám dobrú správu." zatlieskala rukami.

"Sem s ňou." povedala som a  napravila si vankúš.

"Za týždeň ťa pustia." povedala to piskľavým hlasom. Zrazu sa postavila a pobozkala ma na čelo. Ďakujem Bože. Usmiala som sa. Ozvalo sa klopanie. Čakám návštevu?

"Ďalej!" zakričala mama a sadla si naspäť na stoličku. Dvere sa pomaly otvorili a tam stál vysmiaty Justin s kyticou kvetov. Bože, ten tu chýbal. 

"Ahoj." pozdravil sa a zavrel dvere.

"Čau." prekrútila som očami a hodila sa do perín. Telo ma ešte stále bolelo, ale dalo sa to vydržať. Justin prešiel okolo mojej postele a kvety dal do vázy na stolíku. "Načo tie kvety?" zdvihla som obočie a pozrela na neho. Úsmev z jeho tváre ešte nezmizol. Kto to je a kde je ten dementný bipolár? Mení nálady ako tehotná žena.

"Ospravedlnenie?" hlúpo sa spýtal a sadol si na stoličku ako stále.

"Určite." odfrkla som si a pozrela na lekára, ktorý práve vošiel do mojej izby. Niečo zapisoval.

"Tak potom len tak." jeho úsmev zmizol. Vybral si svoj mobil a začal do neho ťukať. Prečo ma to neprekvapuje?

Doktor sa otočil na mňa a usmial sa. "Máš bolesti?" opýtal sa.

"Menšie." odpovedala som a tiež som sa usmiala. Zavrel svoj blok a niečo naťukal do počítača.

"Za týždeň budeš môcť ísť domov a pán Bieber tiež. Užite si posledný týždeň spolu. Justinovi potom končí trest. Mal som vám to odkázať od sudcu. Pekný zvyšok dňa." žmurkol a vyparil sa. Dúfam, že ten týždeň ešte prežijem. 

"Mami?" otočila som sa na mamu a zase sa posadila. "Kde je Mike?"

"Išiel do starej mamy na prázdniny." schuti som sa rozosmiala. Určite išiel k babke. Teraz je niekde v klube úplne na mol ešte od včera. Proste Mike. Neverím že mu to mama zožrala.

"Čo je smiešne?" opýtala sa. Zvraštila tvár do grimasy a ja som sa ešte viac rozosmiala. Niekedy ma chytí záchvat a nemôžem sa prestať smiať, aj keď len z nejakej blbosti.                                    

Mama sa postavila zo stoličky so slovami toto nemá cenu a vyšla z izby. Ostala som tu zase s Justinom. Pozrela som sa na neho a zase som sa rozosmiala. Toto sa nedá zastaviť.

"Ježiši dievča, môžeš sa prestať smiať? Nemôžem sa sústrediť!" zvyšoval hlas. Dámy a páni, starý Justin je tu!

"Na čo sa nemôžeš sústrediť?" prestala som sa smiať a zaujato ho sledovala.

"To ťa nemá čo zaujímať!" vykríkol. Pozrel sa na mňa a zase boli jeho oči v odtieni čiernej.

"Len som sa pýtala." zdvihla som ruky v obrannom geste a prevrátila očami.

"Proste," nadýchol sa,"drž hubu." povedal.

"Debil." zamrmlala som. Ja tu z ním nevydržím. Bože, daj mi silu.

"Decko." zasmial sa. Odložil mobil na stolík a oprel si lakte o kolená. Pozeral na mňa, akoby som bola nejaké jedlo.

"Idiot." žmurkla som.

"Sklapni už." zasyčal a oprel sa naspäť o stoličku. Ja som len prekrútila očami a obrátila sa k nemu chrbtom. Pomaly ma dobehla únava, tak som sa uvelebila na nepohodlnej nemocničnej posteli a zatvorila oči.

"Brooklyn!" do izby vtrhol človek, ktorého som v túto chvíľu neznášala. Prinútila som sa otvoriť oči a sadla si. Pozerala som do vystrašenej tváre Evelyn.

"Ahoj." usmiala sa a balóny, ktoré mi  doniesla  odložila vedľa postele.

"Počula som, čo sa ti stalo." povedala a sadla si vedľa mňa na posteľ. Pohľad jej spadol na Justina a  znamenal vysvetlenie.

"Nerieš." mávla som rukou a otočila sa k Justinovi. "Justin?" opýtala som sa. Nič. Bože, ten chlapec ma serie! "Justin!"

"Čo je?" zakričal a pozrel sa na mňa.

"Nechaj nás chvíľu osamote." rukou som ukázala na Evelyn a na seba.

"A ak nie?" neznášam ho.

"Vypadni!" stratila som všetku trpezlivosť.

"Veď idem." zdvihol ruky na svoju obranu a  žmurkol na Evelyn. Vyšiel z dverí a nezabudol s nimi tresnúť.

"Je sexy." ozvala sa Ev a stále pozerala na dvere.

"Je to debil." opravila som ju. Rozosmiali sme sa.



WeaponWhere stories live. Discover now