Posledný potomok Strážcov

4. Špióni v akcii

Grace a Marko na mňa pozreli, no len som im naznačila, aby sa ani nepohli a boli potichu. Čakali sme pokiaľ neprišli ku dverám. Jeden z mužov zaklopal. Videli sme, ako mama otvorila dvere a mlčky ich vpustila dnu.

Nečakala som na svojich spolušpiónov a rýchlo prebehla tých zvyšných pár metrov k domu. Opatrne som sa natlačila na stenu a opatrne nakukla do kuchynského okna. Videla som ich ako sa v chodbe vyzúvajú a ako ich mama vedie do kuchyne. Rýchlo som uvažovala čo urobiť, keď mi napadlo, že som na izbe nechala otvorené okno.

Obišla som dom dookola a vyliezla na strom, opierajúci sa konármi o stenu a strechu. Pomaličky som liezla po konári, modliac sa, aby vydržal a nezlomil sa podo mnou. Len čo som sa nohou dotkla vonkajšieho parapetu môjho okna, druhou nohou som doňho štuchla, aby sa otvorilo úplne. Zošmykla som sa až do izby a ostala sedieť v okne.

Naťahovala som uši, či nezačujem dole nejaký pohyb, ale bol kľud. Vyzula som si tenisky a naboso prešla ku pootvoreným dverám. Cez medzeru som prešla na chodbu a po špičkách až na schodisko.

"Dofrasa," pomyslela som si. Naše schody nenormálne vŕzgali.

Opatrne som stúpala na schody a aj pri najmenšom zvuku sa zastavila. Posadila som sa a cez medzery v zábradlí pozrela do kuchyne.

Žena bola vysoká blondína. Vlasy mala stiahnuté do prísneho drdola. Mala jemný make-up, ostro rezané črty tváre. Veľké modré oči mala lemované čiernou ceruzkou a špirálou obtiahnuté mihalnice. Na perách nanesený červený rúž a špúlila pery.

Jeden z mužov bol čiernovlasý a stál chrbtom ku mne, tvárou k oknu. V odraze skla som videla chudšiu tvár s tmavými kruhmi pod očami a niekoľko dňovým strniskom.

Druhý muž mal krátke blond vlasy zastrihnuté ako nosievali vojaci. Pod čiernym tričkom sa mu rysovali vypracované svaly. Na krku mu bolo vidno kúsok akéhosi tetovania, strácajúceho sa pod tričkom. Mal hustejšie obočie, ostro rezané črty a rovný orlí nos. Bol dokonale oholený a klopkal prstami po stole, akoby na niečo čakal.

„Mala by si jej povedať pravdu a poslať ju do Akadémie. Musí sa začať učiť," vravel ten blondiak vážne.

Mama sedela oproti nemu vyrovnaná ako pravítko a na tvári chladný úsmev. „Prečo by som to robila? Tu je v bezpečí a navyše sa zatiaľ stále neprejavila. Zbytočne by sme ju ohrozili."

„O tom ty predsa nerozhoduješ," namietla žena trúfalo a drzo.

„Som jej matka. Predstav si Susan, že rozhodujem," odbila ju mama pokojne. „Nikto z vás nemôže rozhodnúť za mňa."

„Tvoje práva ti predsa nikto neberie, Elisabeth. Lenže nesmieš zabúdať na Annelise a na to, čo je najlepšie pre ňu. Mala by byť so seberovnými, tam kam patrí." Namietol blondiak.

„Ariel, nespomínaš si, ako sa decká správajú k tím, ktorí sú iní? Čo myslíš, že ako by sa k nej správali, keby tam bola skôr než sa prejaví?"

Akadémia? Zalapala som po dychu a rýchlo si prikryla ústa rukou, aby som sa neprezradila. To bola najlepšia škola v štátoch a zhodou okolností aj najdrahšia a nachádzala sa ani nie dvadsať minút autobusom. Túžila som tam ísť, ale v tomto som mame verila. Určite mala veľmi dobrý dôvod, prečo ma tam nechcela poslať.

„Nikomu sa nedá veriť odkedy le Royovci a Drakeovci zradili a prešli na druhú stranu. Nebudem riskovať jej život. To odo mňa nemôžete chcieť," mama zvýšila hlas.

„Chránila si ju šestnásť rokov. Nemôžeš ju chrániť večne," namietla bloncka.

„Susan, drž hubu, ak nemáš povedať niečo rozumné," zahriakol ju muž od okna. „Elisabeth urobila to, čo musela. Myslela si, že som mŕtvy a chránila našu dcéru i dedičstvo po celé tie roky. Ty si žila v bezpečí a v bavlnke. Nemáš právo jej čokoľvek vyčítať."

Vytreštila som oči.

Povedal ten chlap práve, že je môj otec? Počula som dobre? Šok, aký som práve zažila, ma prikoval na mieste a zvyšok ich rozhovoru som vnímala ako v hmle. Môj otec žije? Ona to vedela?

Ako dlho to vedela? Prečo to predo mnou tajila? Akoby mi tá blondína čítala myšlienky, spýtala sa to isté.

„Ako dlho vedela, že žiješ, Michael?" spýtala sa.

Obrátil sa k nej. „Dozvedela sa to včera v noci," povedal smutne s ľútosťou v hlase, ale nevidela som v ňom toho láskavého milujúceho muža, akého mi opisovala. Toto bol chladnokrvný vypočítavý kalkulujúci človek, mysliaci niekoľko krokov dopredu. Mala som dojem, akoby mamu len využil a odkopol.

Musela som odtiaľ vypadnúť.

Štvornožky som liezla späť do izby, keď rozhovor v kuchyni utíchol. Odrazu sa všetci ako na povel rozbehli von z domu, vrátane mojej mamy. Počula som, ako ich auto naštartovalo a rýchlo odišlo.

(Na fotke otec Annelise pred šestnástich rokov)