Za stenami Rokfortu

Nástupište 9 a 3/4

Nástupište 9 a 3/4 na stanici King's Cross bolo prvého septembra opäť plné, možno ešte viac ako zvyčajne. Chlapec, teda skôr už mladý muž s plavými, skoro až bielymi vlasmi celú scenériu pozoroval z diaľky a s nakrčeným nosom. Ach áno. Draco Malfoy sa musel vrátiť na príkaz Ministerstva na školu, aby si dokončil štúdium v "doplnkovom" ročníku. Do školy sa vrátiť ale nechcel. Nechcel vidieť tých ľudí, ktorí ním opovrhujú, nechcel vidieť ľudí ktorí ho nenávidia a chcú ho vidieť v Azkabane, kde teraz hnije jeho otec. Nechcel vidieť Pottera, ktorý ho zo všetkého vysekal pred Starostolcom. Nechcel vidieť Potterovho ryšavého poskoka. A hlavne nechcel vidieť Hermionu-osobu, ktorej ublížil najviac. Áno, možno sa to zdá divné, no nebolo tomu tak, že by ju nenávidel. V skutočnosti sa z nich stali v šiestom ročníku priatelia. Keďže Draco kvôli svojej "úlohe" vynechával hodiny, zaostával v Transfigurácii. McGonagallová si toho všimla a tak poverila svoju najmilšiu študentku Hermionu  aby ho doučovala. Aj napriek protestom profesorka nepovolila. Hermiona mu doslova nakázala, aby každý utorok a štvrtok bol v knižnici, no on sa len uškrnul a ignoroval ju. Mal predsa dôležité poslanie, no nie? Napokon na doliehanie Pansy, ktorá bola jeho úlohou viac než v rozpore a Blaisa, ktorý to vôbec neschváľoval Draco doslova ušiel do knižnice za Hermionou. Keď dorazil, rovno jej povedal že ho humusáčka ako je ona nemôže nič naučiť. Hermiona sa len pousmiala a povedala "Nemáš ani poňatia, čo všetko viem a ty nie." To Draca naštvalo. Ako mu môže humusáčka povedať niečo také. Prečo ju to nerozhodilo? "Tak? Začneme? Alebo tu budeš len tak stáť ako soľný stĺp a pozerať na mňa ako na zjavenie." spýtala sa ho so zdvihnutým kútikom. Draco si potichu sadol a počúval ju. A teraz už pozorne. Prekvapilo ho, aká je inteligentná. Stretávali sa takto dlho. Draco sa skutočne začal zlepšovať a po čase zistili, že toho majú veľa spoločného. Stali sa z nich niečo ako priatelia. Taktiež si po čase pomáhali od stresu určitým zpôsobom....O ich priateľstve, prirodzene, nikto nevedel. Až na Ginny. Raz ich spolu videla sa smiať a hneď jej došlo, že tí dvaja nebudú takí nepriatelia, ako sa zdá. Nič však nikomu nepovedala. Draco mal totiž prvýkrát za dlhú dobu niekoho, komu mohol veriť a mal ju úprimne rád. A Hermiona mala niekoho, s kým sa mohla poriadne porozprávať. Ginny totiž začala po nejakom čase chodiť s Harrym a Ronald s Lavender Brownovou. Potrebovala Draca, no nie tak veľmi ako on ju. Po čase ju začal mať rád. Páčil sa mu jej úsmev. To, ako sa vedela nad nejakou vecou, najčastejšie knihou rozvášniť. To, aké mala názory a jej povaha a charakter ho udivovali. Tiež sa mu páčili jej nádherné vlasy, mal rád to, ako vyzerala, mal ju rád celú, všetky jej časti. Až na jednu. Jednu, ktorá prechovávala city k tomu ryšavému nemehlu. Nenávidel ho. Nenávidel spôsob  akým sa na Ronalda Hermiona díva. Chcel, aby sa takto dívala naňho. No nikdy jej to nepovedal, nikdy sa to nedozvedela. Bol pre ňu kamarát, to si aspoň myslel. Ona ho mala rada. Nevedela to síce identifikovať, ale mala ho rada tak, ako Rona nikdy. No tiež to nebol ten typ súrodeneckej lásky, akú prechovávala k Harrymu či Ginny. Bolo to zvláštne. No nepovedala mu to. Draco o ničom nikdy nevedel. Draco ju mal ale stále rád. Síce nevedel ako alebo prečo, mal. A aj bude. No vedel, že ona ho určite teraz nenávidí. Tiež vedel, že sa po vojne dala s Ryšavcom dokopy. To ho zlomilo. Vedel, že s nim už nikdy neprehovorí. Ublížil jej. Tak ako nikto. Zradil jej dôveru. Ona nevedela že sa pridal k Nemu. Klamal jej, keď sa ho to pýtala. A ak tam nejaká nádej bola, zničil ju tým, že ju Bellatrix mučila a on nemohol nič urobiť. Doteraz ho jej krik straší. A ak náhodou niečo ešte potom zostalo, rozprášil to, keď prestúpil k Voldemortovi keď si všetci mysleli, že je Potter mŕtvy. Vtedy keď sa na ňu pozrel, dívala sa naňho so zábleskom nádeje v očiach. No čo on mal robiť? Mohli mu zabiť matku. Ďalšiu osobu, ktorú úprimne miloval. Musel tam ísť. Aj keď vedel, že ju už nadobro stratí.

Zo zamyslenia ho vytrhol ten najkrajší zvuk, o ktorom si myslel, že už nikdy nebude počuť. Smiech. Jej smiech. Pomaly otočil hlavou a jeho búrkové oči sa stretli s tými škoricovými. Videl v nich jasné prekvapenie a záblesk radosti. Ten však zahnal slzy smútku, sklamania a hnevu. Odvrátila hlavu a otočila sa k Harrymu. Draco. Nevedel, čo má robiť. Bol ako prikovaný. Donútil však svoje nohy k pohybu a s kufrom zamieril do vlaku s pohľadom upretým na Hermionu.

Tak, moja úplne prvá kapitola. Dúfam, že sa vám páčila a ak chcete niečo povedať, napíšte mi to v komentároch. Vaša Al 🖤