Za stenami Rokfortu

Konečne na koči do Rokfortu

Hermiona sa kŕčovito posadila na stredne sedadlo oproti tomu Malfoyovmu. Bála sa, čo jej povie, na čo sa jej spýta, no bola pripravená tomu čeliť.
"Tak Grangerová, ako sa máš? " spýtal sa pobavene pri pohľade na rozmýšľajúcu Hermionu. Ona sa pri jeho otázke strhla, akoby si uvedomila, že v tom malom kupé nje je sama.
"Čože? " vyhŕkla.
"Ako sa máš, Grangerová. " zopakoval Draco a usmial sa.
"Dobre. Vlastne dobre. " oddychla si Hermiona a konečne sa uvoľnila.
"A ty? Ako sa má tvoja mama? " opýtala sa Hermiona so skutočným záujmom. Vedela, že Narcissa Malfoyová bola skutocným dôvodom, prečo Draco prestúpil k Voldemortovi.
"Zle. Otec hnije v Azkabane a jej je to ľúto. Nezaslúžil si ju. Bola preňho príliš dobrá. Muži rodu Malfoyovcov sú svine a nezaslúžia si dobré ženy. " povedal a myslel pritom na neho samotného a Hermionu. Bol zbabelec. Zradil ju, tak ako mnohých ostatných. Hermiona sa naňho zamračene pozrela. Vedela nad čím rozmýšľa. A nebola to pravda. Draco nebol ako jeho otec. Robil to, aby zachránil svoju matku a seba. Áno, znie to možno sebecky, no vo vojne chceme prežiť. A to on robil. Snažil sa prežiť.
"Nie je to pravda. " prehovorila a on k nej zdvihol zrak.
"Ale to teraz nechcem rozoberať. Ak dovolíš, chcem dočítať túto knihu a bola by som rada, ak by si ma nevyrušoval. " povedala, oprela sa o operadlo pričom si vyložila nohy do tureckého sedu medzi ktlré si dala knižkua začala čítať.
"Ešte jedna vec.... To čo sa stalo v šiestom ročníku..... ako to medzi nami je ? Sme v poh....." hovoril Draco, no bol Hermionou prerušený.
"Nie, nie je. Ale tvárme sa že áno. Bude to tak .... lepšie. Asi. " povedala a s pohľadom upretým do knižky. Draco sa pousmial a pomyslel si, že naňho musí byť stále neskutočne naštvaná, len má ukážkové sebaovladanie. No na nič iné už nemyslel a len ju pozoroval spoza Denného proroka, ktorého ani nečítal. Miloval to, ako sa jej občas vytvorila malá vráska medzi obočím, keď sa nad niečím mračila keď niečo čitala. Alebo ako si hrýzla od sústredenia spodnú peru. Jej pery. Vždy ho tak priťahovala, keď to robila. Zvykol jej ich vždy polapiť vo vášnivom bozku. Vtedy bola jeho  nikto o tom síce nevedel ale bola jeho. No vedel, že teraz to už nemôže urobiť. Už neni jeho. A prepadol ho strach. Čo ak už nikdy nebude? Doteraz sa s tým vyrovnával, pretože nemala vzťah so žiadnym mužom. To sa ale môže zmeniť, však? Mladá, nadherná a inyeligentná mocná čarodejnica. Kto by pre Merlina o ňu nejavil záujem? Bola dokonalá! A on nemôže dovoliť, aby bol niekto v pozícii, v ktorej by chcel byť. Nie. Získa ju späť. Áno. Ešte tento rok.
"Vieš že vyzeráš celkom divne, keď na mňa zízaš? Už sú to hádam tri minúty. " pobavene povedala a on sa ihneď prebral.
"Nezízal. To ty zízaš na mňa. " povedal s úškrnom na tvári a ona sa pobavene uchechtla a usmiala. Jej úsmev. Miloval ho. A chcel ho len a len pre seba. A tak po zvyšok cesty až do Rokvillu po sebe tí dvaja opatrne pokukovali a snažili sa zaregistrovať a zapamätať si všetky drobné detaily, ktoré si predtým nevšimli. Draco si všimol, že má dlhšie vlasy, už nie tak nepoddajné a jej postava taktiež zženštela a objavili sa na nej krivky. Hermiona si zase všimla, že jeho vlasy sú taktiež dlhšie a voľne mu padajú do tváre, podobne ako keď ho videla naposledy. Tiež má malú vrásočku pri ľavom obočí zakaždým, keď číta nejaký dlhší článok v Prorokovi.

Čoskoro sa vlak dopravil do Rokvillu, kde ich čakali koče, ktoré ťahali testrály, ktoré videli snáď všetci žiaci okrem malých prvákov, ktorý sa neisto zoskupovali pri Hagridovi, ktorému starší žiaci občas zamávali. Takisto to urobila aj Hermiona, keď vystupovala z vozňa a hneď za ňou Draco. Ten len naňho kývol hlavou a nasledoval Hermionu k jednému z posledných kočov, v ktorom už sedela Pansy s hlavou opretou o Blaisove rameno.
"Môžem si prisadnúť? " opýtala sa Hermiona neisto.
"Jasan Grangerová! Môj koč je tvoj koč! " vykríkol Blaise a prebral zadriemanú Pansy ktorá sa pousmiala, keď uvidela Hermionu a rukov ukázala na miesto oproti nej. Snažila sa vyliezť do koča ale nejako jej to nešlo. 'To som tak prťavá alebo je to sakra vysoko?' opýtala sa sama seba v hlave no v tom pocítila teplé ruky okolo jej bokov a následné vyzdvihnutie do vzduchu a dopadnutie na drevený povrch koču. Obzrela sa a videla ako za ňou Draco nastupuje a tak si sadla na Pansy ponuknuté miesto. Vedľa nej si sadol Draco a vtedy koč vyrazil vpred.