Za stenami Rokfortu

Knižnica sa dá využiť všetkými možnými spôsobmi

Hermiona sa po skončení vyučovania vybrala na svoje najobľúbenejšie miesto - do knižnice. Išla sama aj ked volala Ginny a Harryho s Ronaldom sa radšej ani nepýtala. Pansy videla ísť niekde s Blaisom a Theo s Daphné boli na chodbe a ..... ako to len povedať..... skúmali svoje ústne dutiny. Hermiona sa teda vybrala do knižnice sama. Slušne pozdravila madam Pinceovú, kývla Nevillovi s Lunou, ktorá si znova čítala Sršňa hore nohami a pobrala sa na svoje miestečko na úplnom konci posledného regálu pred zakázaným oddelením. Hodila sa do starého kresla a natiahla sa po prvej knihe, ktorá jej pripadala zaujímavá. Keď knihu vybrala, všimla si tej vedľa nej. Bola to učebnica, no nie len tak hocijaká. Bola to učebnica elixírov, ktorú vlastnil Harry v šiestom ročníku. Ktorú vlastnil Polovičný Princ. Ktorú vlastnil Snape. Vystrašene sa na ňu pozerala a potom ju opatrne zobrala do ruky. Vedela že je to tá kniha. Opatrne a so zadržaným dychom ju otvorila a na prednej strane sa vynímal podpis
Táto kniha je majetkom Polovičného princa
Hermiona bola vystrašená. Myslela si, že je neustále v Núdzovej miestnosti a že ju pohltil oheň, ktorý Crabbe počas vojny vyčaroval a ktorý tam asi ešte stále je. Ale očividne nie. Musí ju zničiť. To bola prvá myšlienka, ktorá jej prebehla hlavou.
"Vingardium Leviosa " zašepkala a kniha sa vzniesla do vzduchu.
"Insc.. " nedopovedala keď uvidela na konci uličky z regálov postavu. Draco. Knihu rýchli schovala dúfajúc, že ju nevidel.
"Ahoj Grangerová. Zase v knižnici? " opýtal sa s krivým úsmevom.
"Čo tu robíš? " opýtala sa Hermiona s podozrením. Čo tu Malfoy robí?
"Tak za prvé, Grangerová, je skušnosť sa odzdraviť, " povedal a ona sklopila zrak " a za druhé, " hodil sa do kresla vedľa a schmatol prvú knihu čo uvidel "do knižnice môže predsa každý. " povedal a pozrela sa na ňu spoza knihy. Ona rýchlo siahla po nejakej a snažila sa do nej začítať. Nevedela sa ale sústrediť. Predsa len, už to bude nejaký piatok, teda rok, čo sa s nimým nevyspala. Vlastne naposledy s Dracom. A myslela si,.že to nepotrebuje, no keď takto pri nej sedel a cítila jeho vôňu a teplo, ktoré z neho sálalo už na diaľku jedného metra, nebolo jej všetko jedno.
"Som celkom prekvapený, Grangerová, že sa znovu stretávame práve tu. " povedal s úškrnom a Hermiona naňho nechápavo hľadela. Potom však zčervenela tak veľmi, že by mohla konkurovať členovi rodiny Weasleyovej.
"Neviem o čom hovoríš. " poedala sažiac sa aby to vyznelo nenútene akoby nemala poňatia o čom hovorí. Je snáď nad slnko jasné, že jej to nevyšlo a Draco sa víťazoslávne uškrnul. Ani jemu nebola jej prítomnosť ľahostajná. Jeho túžba po nej ho zabíjala. Veď ona bola posledná, s ktorou bol a to bolo tiež vyše roka. A v prípade Draca Malfoya to je priveľmi nevezpečne dlhá doba.
"Pokiaľ viem, Grangerová, " povedal keď stočil znovu svoj pohľad do nej a ona sa uprene pozerala do knihy akoby dúfala, že ten zvláštny pocit v podbrušku, ktorý jej vyvoláva čo i len jeho hlas je spôsobený tou knihou, " toto je miesto, kde sme sa chodili spolu učiť. " povedala Hermiona si vydýchla. Nebude to vyťahovať.
"Ale tiež iné veci. Však? " opýtal sa so svojím typickým Malfoyovským úškrnom.
"Neviem. O. Čom. Hovoríš. " sekane hovorila Hermiona dúfajúc, že čodkoro odíde. Túžila po ňom. A pre Merlina, ako veľmi. Toto miesto v šiestom ročníku navstevovali za účelom doučovania. Lenže po čase, keď sa spolu zblížili táto zadná a odizolovaná časť kniznice slúžila aj na veci nevhodné do knižnice....
Medzitým ako Hermiona spomínala na časy, keď si s týmto Hadom boli blízko, Draco sa k nej nenápadne naklonil.
"Tak by som ti to mal pripomenúť, nemyslíš? " zašepkal jej do ucha a Hermiona strnula. Čakal, že ho udrie, utečie, že naňho nakričí. Ale ona nič
"Asi by to bol zlý nápad, nemyslíš? " povedala ale keď sa na Draca pozrela, videl v nich to, čo už dávno nie. Túžbu. A tak silnú, ak nie silnejšiu ako  predtým, keď boli v šiestom ročníku.
"Všetky úžasné veci vzišli zo zlých nápadov. " povedal a Hermiona už nemala ako odpovedať. Jej pery polapil tými svojimi a Hermiona začala ihneď spolupracovať.
Bozky začali byť čoraz vášnivejšie no ani jeden z nich neprestal. Nechcel prestať. Nemohol. Na to bola ich túžba príliš veľká. Dracove ruky putovali po Hermioninom tele a jej si ho zase priťahovali za zátylok a jednou rukou mu vchádzala do jeho vlasov, ktoré mu strapatila. Draco ju vyzdvihol do vzduchu a ona mu okamzite obmotala nohy okolo neho. Posadil ju na blízky stolík a začal sa venovať jej krku. Hermiona bola v siedmom nebi. Po tomto tak dlho túžila. Byť s ním. S Dracom. A vtedy si uvedomila, čo to vlastne robí. Je tu, v knižnici, kde sa oddáva Dracovi Malfoyovi. Lenže čo ak to tak má byť? Čo ak je to to, čo sa stať malo? Vždy mala preňho slabosť a nemôže povedať, že to, čo bolo v šiestom ročníku urobili ľutovala. Veľa krát sa za to sama vyhrešila, no nikdy to nepomohlo. Vlastne sa jej páčilo vedomie, že robí niečo, čo by určite robiť nemala. A hlavne, keď začal mať Harry podozrenie, že je Malfoy smrťožrút. Prirodzene, neverila tomu. A ani dôkaz o tom, že by bol Smrťožrút nemal. Na Znamenie Zla totiž použil mätúce kúzlo a tak ho nik nevidel. A ani Hermiona, keď sa mu cez piatkové večery oddávala v Núdzovej miestnosti ....

"Si v pohode? " opýtal sa Draco a postavil sa pred ňu aby na ňu videl, keď si všimol, že je Hermiona nejaká strnulá.
"Neviem. " povedala zmätene Hermiona a sadla si do kresla, kde sedela predtým. Draco sa oprel o stolík, pozeral na ňu a čakal vysvetlenie.
"Je to jednoducho ..... zvláštne. V šiestom ročníku sa udiali veci a ..."
"To teda áno. A tebe sa páčili. Veľmi. A jasne si mi to dávala najavo. A hlasno. " hovoril to spokojne a pyšne tváriac.
"Ide o to, že to nie je dobrý nápad. " povedala Hermiona a Draco na ňu nechápavo pozeral.
"Prečo? Páči sa ti to, mne tiež, obaja sme sami. Tak v čom je sakra problém? " povedal a Hermiona sklopila zrak.
"Nie je to správne. " povedala no Draco sa nevzdával. Chcel ju. A ona jeho tiež, tak nechápal aký má problém.
"Noták Hermiona. Ani v šiestom ročníku to nebolo správne. A čo sme robili? Spali spolu. A páčilo sa ti to. Ja viem že áno. " povedal a neustále ju sledoval.
"Čo ak na to niekto príde? "
"Tak to bude novinka, akú nečakali. " pokojne odvetil Draco a Hermiona podvihla jedno obočie.
"Teba netrápi, že sa zistí, že si sa zahadzoval s Humusáčkou? " posmešne povedala Hermiona a Draco sa na ňu zničene a zachmúrene pozrel.
"Nehovor to slovo. Nikdy viac. " povedal s očami upretými to tých jej.
"A prečo nie? Veď to som! Nevidíš? " ukázala na svoje predlaktie, na ktorom sa vynímalo to ohavné slovo. Dracovi stiahlo srdce a žalúdok. Hnusil sa sám sebe, že to dopustil. Doteraz. Podišiel k nej, zobral jej ruku a dotkol sa jej jazvy. Ona ho nemo sledovala čakajúc čo urobí.
"Ani nevieš, ako veľmi mi to je ľúto. Mal som ho odzbrojiť skôr, než on mňa znehyb....." hovoril no nestihol dopovedať.
"O čom to hovoríš? Znehybniť? Kto? Kedy? " zmätene sa naňho pozerala Hermiona a Draco na ňu pozrel.
"Ty to nevieš? Písal som ti o tom v každom liste a dúfal, že si ich prečítaš. Písal som ti každý deň. Boli sme priatelia a boli sme si blízki. " povedal no Hermiona netušila o čom to hovorí.
"Rozbehol som sa za tebou, no jeden Smrťožrút ma znehybnil. Prikázal mu to môj otec. " povedal a Hermiona onemela. Netušila to. Myslela si, že bol len zbabelec a nechal ju tam zomrieť. Pred jeho očami.
Objala ho. Vrhla sa mu okolo krku a objala ho. On si ihneď obmotal jeho ruky okolo nej.
"Je mi to tak ľúto Hermiona. Keby som si ho bol všimol a znrhybnil ho skôr. Alebo zabil Bellatrix tak ...." hovoril jej zlomene do vlasov.
"Tak by si bol mŕtvy a ja tiež. " povedala a jeho začali v očiach páliť slzy. Nechcel plakať. Nemohol. Nie je predsa slaboch. Slabý bol už dosť.
"Ale listy som nikdy nedostala. " povedala Hermiona po chvíli. Draco sa na ňu nechápavo pozrel.
"Posielal som ich každý deň po vojne. Chcel som ti všetko vysvetliť. Chcel som sa s tebou stretnúť a vysvetliť ti to. " hovoril a Hermiona sa zamyslela. Po vojne bola v Brlohu, keďže sa jej nepodarilo nájsť rodičov, ktorí boli neustále v Austrálii. Jej listy chodili do Brlohu, rovnako ako Harrymu a Weasleyovcom. Jedno ráno prichytila Rona, ako berie list od obrovského výra a keď sa ho spýtala od koho to je, povedal že z Ministerstva a vyhodil ho. Ona ale vedela, že Ministerstvo nemá výry.
"Draco akú máš sovu? " opytala sa zamyslene.
"Výra. Výra skalného. Len nad zobákom má akoby...." hovoril.
"Čierny fľak s bielym uprostred. " dokončila Hermiona.
"Áno, ako to vieš? " opýtal sa zmätene.
"Ten malý, zakerný, protivný, súkromie nerešpektujúci zradcovský potkan! " vykríkla tak hlasno, až sa spiaca madam Pinceová strhla, no vzápätí pokračovala v snívaní o novej zásielke kníh.
"Čo sa deje? Kto je potkan? " opytal sa stále zmätený Draco viditeľne zúriacej Hermiony.
"Ronald! To on mi vyhadzoval tvoje listy! Raz som ho pristihla vyhadzovať list od tvojho výra! " vykríkla nahnevane, sklamane a prekvapene zároveň Hermiona. A Draco? Tomu by sa krvi  nedorezal. Vždy neávidel toho ryšavého potkana, ale nikdy by ho nezranil tak, že by mohol nebodaj umrieť. No teraz ho chcel zabiť. Mal chuť ho schmatnúť za ten jeho prašivý krk a zlomiť mu väzy. Odstúpil od Hermiony a rýchlo sa vydal von z knižnice.
"Kde ideš?! " zakričala naňho Hermiona ťahajúca ich tašky.
"Za Weasleym ! " odsekol zúrivo a nasadil tempo tak vražedné, ako jeho nálada.
"Draco nechaj ho tak. Ja si to s ním vybavím ale ty ho nechaj. " prosebne hovorila Hermiona a Draco sa na ňu mračil.
"Prosím Draco. " povedala a pristúpila k nemu keď sa konečne zastavil.
"Ten odporný ryšavý idiot mi zabránil sa s tebou stýkať a kontaktovať ťa. " povedal nahnevane a v hlave plánoval, ako presne Weasleyho stiahne z kože. Hermiona k nemu podišla a silno ho objala. Draco jej ho opätovala a snažil sa ukľudniť. Zavrel oči a vdychoval vôňu jej vlasov. To však netrvalo dlho.

"Pusti ju ty fretka! " zakričal Hermione až príliš povedomý hlas a pozrela sa odkiaľ prišiel. Keď uvidela Rona a bez Harryho ako mieri na Draca prútikom, neváhala.
"Expelliarmus ! " vyslala naňho kúzlo a vzápätí držala Ronov prútik v ruke.
"Hermiona? Prečo si t.... "
"Petrificus totalus ! " vyslala ďalšie kúzlo a Ron spadol na zem. Len sa na ňu vystrašene, prekvapene a aj trochu  zarazene pozeral.